"Ach. Prepáč" povedal a utieral si slzy
Ja som mu chytila ruky nech to nerobí a on sa na mňa nechápavo pozrel
"Začo prepáč?" Spýtala som sa ho
"Veď pozri. Revem tu" povedal
"Hej! Luke. Je v pohode plakať či smútiť. Nie je to hanba a ja to chápem" povedala som a už som mu pustila ruky
"Ďakujem" povedal a usmial sa
"Mô-môžem ťa objať?" Spýtal sa
Prikývla som a ani sekundu neváhal, hneď ma vtiahol do objatia
"Niekedy to pomôže, vieš keď sa vyrozprávaš" povedala som mu a on ma naďalej objímal
"Hlavne keď sa zveríš správnemu človeku" povedal
Chvíľu sme tam sedeli v objatí ale potom sme sa odtiahli, rozlúčili a každý išiel do svojej triedy
Po všetkých hodinách nás so sestrou Luke odviezol domov. Dnes s ním idem na večeru. Dosť sa teším
Práve sme prišli domov a Max hneď išla do svojej izby. Ja som išla do kuchyne si urobiť niečo pod zub. Keď som prišla do kuchyne som na linke zbadala malý lístoček. Pravdepodobne to bude od mami že príde neskôr pretože Max má zajtra narodeniny a musí vybaviť tortu a také veci
Zobrala som lístoček a to čo tam bolo...
Moc ma to mrzí. Chcela som zostať ale nezvládla by som to. Lexie prosím postaraj sa o tvoji sestru. Do tvojej izby som ti položila 3 kreditky, jedna je vaša rodinná kde Vám budú chodiť peniaze aj od otca aj odomňa a ďalšie: jedna je tvoja a druhá je pre Max. Budeme Vám tam posielať peniaze. Prepáčte mi to. Milujem vás. Nevyhladávajte ma
Mama
Rukou som si prekryla ústa a nechala som zadržiavané slzy konečne stiecť po tvári
*klop klop*
Niekto zaklopal na dvere. Rýchlo som si utrela slzy a šla som otvoriť
"An-" zasekla som sa "Luke? Ešte neni 17"
"Ja viem ale chcem som ťa vidieť. Si v pohode?" Spýtal sa
"Áno som a dnešnú večeru musím zrušiť" povedala som
"Čo? Prečo? Urobil som niečo?" Zľakol sa
"Nie nie Luke ty nič ale proste mám toho veľa a zajtra má Max narodeniny a tak" povedala som. Z časti to bola pravda
"Ale to sa dá stihnúť. Veď teraz môžme ísť do obchodu a potom na večeru" snažil sa nájsť riešenie
"Prepáč ale dnes nie" povedala som
"Okej. Tak nabudúce?" Spýtal sa
"Nabudúce" povedala som a falošne som sa usmiala
"Tak ahoj" povedal
"Ahoj" povedala som a zas mi vytiekla jedna slza. Do riti! Nechcem plakať pred ním
Rýchlo som si ju utrela a smrkla nosom
"Hej Lexie si v pohode? Prečo plačeš?" Spýtal sa ustráchane
"Áno som v pohode Luke a neplačem" povedala som a potom som pokračovala: "Musím ísť tak ahoj"
Nestihol nič povedať lebo som zavrela dvere
Otočila som sa a oprela som sa o dvere. Pomaly som si sadla, stále opretá o dvere a rozplakala som sa. Čo poviem Max? Jej mám odišla deň pred jej narodeninami? Naši rodičia o nás nemajú záujem. Ani jeden
