"Ahoj, Lexie som doma" práve prišla Max aj s Lukom. Išiel pre ňu Luke, ja by som to nezvládla
Hneď som pribehla za nimi a objala Max
"Čo sa stalo Lexie?" Spýtala sa počas objímania
"Mama" povedala som jediné
"Čo?" Spýtala sa nechápavo a pozrela sa mi do očí
"Je mi to tak ľúto Max" povedala som s plačom
"Čo?" Stále nechápala alebo nechcela chápať
"Zomrela, ona zomrela, Max. Včera mi to oznámili" povedala som
Vytieklo mi pár sĺz ale snažila som sa nezrutiť predňou, nech vidí že som silná
Nevedela čo má povedať. Nehovorila vôbec nič, iba na mňa nemo hľadela. Hneď som ju objala
"Je preč?" Spýtala sa
"Max zvládli sme už veľa vecí a tak isto zvládneme aj toto" povedala som jej a hladkala ju po hlave
Luke nás pozoroval a smutne sa na mňa usmial. Ukázala som mu rukov, že kľudne sa k nám môže pridať a on to aj hneď urobil
"Bude to dobré" hovorila som
Tento týždeň bol veľmi zlý. Trávili sme ho síce spolu ale smutný. Bol aj pohreb a tam sme sa naplakali najviac, najhoršie je že otec o tom ani nevie. S Max to nejako zvládneme a Luke nám veľmi pomáha. Zase máme ťažké obdobie a Luke nás rozveseluje. Strašne moc ho milujem
Napísala som Maxinej riaditeľke, že príde až na další týždeň. Poprosila som ju aj aby to nikomu nehovorila, Max by ju to zbytočne pripomínalo
Stále to bolelo, aj po 2 mesiacoch maminej smrti, chýba mi a teraz moc. Síce už neplačem ale aj tak, čudujem sa že sme sa s Lukom ešte nepohádali
O 5 mesiacov
Už je to 7 mesiacov od maminej smrti a myslím že sme už v pohode, síce spomienka na ňu stále bolí, no už nie tak veľa. Megan s Jamesom už majú bábätko, dcérku a už má 5 mesiacov. Už je celkom veľká, chodíme na návštevy a je strašne zlatá. Dali nás za krstných rodičov malej Teressy. Je strašne pekná a zlatá
Max bola na intráku, ako vždy a my s Lukom sme práve prišli na večeru k jeho rodičom
Megan a James, tam teraz nie je, majú veľa povinností s bábätkom. Ale jeho otec nám chce niečo veľmi dôležité povedať
Prišli sme a za stolom sedeli John, Lucy a nejaký chalan. Vyzeral tak na 17 alebo 18
"Dobrý" pozdravila som ich
"Vitajte" uvítal nás John
"Musím Vám niečo dôležité oznámiť" povedal a ukázal rukou, nech si sadneme
"Kto je to?" Spýtal sa Luke
"Prosím nehnevajte sa, ja som sa to dozvedel len pred 2 mesiacmi" povedal
"Toto je Thommas, môj syn" povedal akoby nič
"Čo prosím? Veď on je od nás mladší" vyletel naňho Luke
"Áno je, má 18" povedal
"Ty si koľkokrát podviedol mamu? To ti naozaj za nič nestála?" Vybehol naňho
"Stála a ty to vieš. Mal som ju veľmi rád" povedal
"Keby si ju mal rád, asi by si ju nepodviedol 2 krát" povedal
"Poďme" povedal a vstal od stola. Odišiel
"Prepáčte" ospravedlnila som sa im a šla za Lukom
"Bude to dobré, Luke" snažila som sa ho rozveseliť
"Nie nebude Lexie" zakričal a ja som sa až mykla
"Podviedol ju 2 krát, 2" kričal
"Pozri, ja za to nemôžem. A ja presne viem ako sa cítiš" povedala som mu
"Nie nevieš, lebo ty si svoju mamu odmietala keď si mohla byť s ňou a mala si na výber. Ja som na výber nemal" zakričal
Vytiekla zo mňa slza
Odomkla som auto a nastúpila na miesto spolujazdca. Po chvíli si nastúpil aj on a auto sa pohlo. Namieril si to k nám domov
"Prepáč" povedal
Nič som mu na to nepovedala. To čo povedal ma bolelo, možno bol nahnevaný ale svoju zlosť si nemal vybíjať na mne
"Naozaj ma to mrzí" povedal a zaparkoval pred dom
Nič som mu na to nepovedala, len som si vystúpila z auta. Šla som do domu a on hneď zamnou
"Nebuď na mňa nahnevaná Lexie, prosím" prosil ma
"Lexie, rozprávaj sa somnou" povedal a postavil sa predomňa
"Prosím uhni, idem sa osprchovať" povedala som mu a odišla
Naozaj ho to mrzelo ale musí vedieť že ak ma nahnevá alebo ublíži, neprejde mu to len tak ľahko. Toto je asi naša prvá hádka, taká tá vážna
Vaňu som napustila a pridala penu. Poriadne som sa umyla a aj oholila. Vyfénovala som si vlasy a prezliekla sa do pyžama. Bola som v kúpeľni naozaj hodinu a pol
Vyšla som a hneď som šla do spálne. Zobrala som mobil a napísala Max
Lexie- Ahoj Max. Ako sa máš?
Maxie- Ahooj, akože dobre a ty ako?
Lexie- Ale tiež
Maxie- Nie že by som si s tebou nechcela písať ale musím sa ísť učiť na dôležitú písomku
Lexie- Jasné pa
Maxie- Ahooj
Ani som si nevšimla a do izby prišiel Luke. Kútikom okom som ho videla ale nepozrela som sa naňho priamo. On ma naopak doslova hypnotizoval pohľadom
"Láska prosím. Nemal som to povedať" povedal a ľahol si vedľa mňa
"Hmm...nemal" zašepkala som
"Prosím bav sa somnou a nehnevaj sa na mňa. Milujem ťa" prosil ma. Je vážne zlatý
"Veď aj ja teba" povedala som mu
"Ale si nahnevaná" podotkol
Na to som mu nič neodpovedala
"Láska, láska nehnevaj sa už" prosil ma a začal ma bozkávať po tvári
"Lexieee, láska moja" hovoril pomedzi bozky. Stále ma bozkával aj po líci, brade a aj čele
"Dobre, dobre, dobre ale už to nerob, šteklí to" naozaj to šteklilo
"Milujem ťa" povedal a objal ma
Zasmiala som sa nad tým aký je zlatý
"Teraz poďme spať, som strašne unavená" povedala som
"Ale Luke, pôjdeme za tvojím otcom a spoznáš sa s tvojím bratom" povedala som mu
"Dobre ale až nabudúci týždeň" povedal
"No dobre"
"A teraz dobrú noc" popriala som mu
"Dobrú noc, cica" poprial aj on mne
Ešte som mu dala pusu a potom som nás oboch zakryla. Ja som nevedela zaspať hneď, mala som plnú hlavu tohto dňa. Po chvíli som počula ako Luke začal pravidelne dýchať. Pozrela som naňho a spal, strašne zlato a nevinne vyzerá keď spí ale to asi všetci. Ani neviem ako a zaspala som aj ja
