Ráno som sa prebudila v posteli sama. Zišla som dole ale započula som Lukov telefonát, vyzeral byť naštvaný a aj smutný zároveň
"Ako to že ste to nevedeli skôr?" Nakričal do mobilu
"Luke?" Potichu som ho oslovila. Jeho pohľad hneď zmäkol
"Dobre, rozumiem. Ozvem sa, dovidenia" povedal a ukončil hovor
"Kto to bol?" Hneď som sa spýtala
"Ale, len nejaké záležitosti a také veci, ktoré ma vážne dokážu vytočiť" povedal a zasmial sa
"Okej, no..." neviem či som mu verila ale tak dajme tomu že áno
O 2 týždne
"Luke, tvoj otec mi píše" povedala som mu
"A čo chce?" Mrzuto sa spýtal
"No píše, že vraj mu ty neodpisuješ a pozýva nás dnes na večeru" povedala som mu
"Určite tam bude aj ten jeho nový synáčik" povedal odutým hlasom
"Luke, Thommas nič neurobil, je to tvoj brat" povedala som mu a snažila som sa ho presvedčiť, nech sa už konečne nehnevá
"Nevlastný a v tom je rozdiel" zdôraznil
"Nie, žiadny rozdiel v tom nie je. Poďme dnes na tú večeru" prosila som ho
"Láska, prosím nie. Nemôžme ísť nabudúce?" Spýtal sa
"Si hrozný" povzdychla som si
"Ale aj tak ma miluješ" povedal a pobozkal ma
"Chýba mi Max" zrazu zo mňa vypadlo
"Ja viem" povedal a smutne sa usmial
"Boli sme si také blízke a stále spolu, no a teraz....teraz tu skoro ani nie je. Odvtedy čo zomrela mama, myslím že sa navzájom od seba odháňame a trápi ma to" hovorila som mu. On ma pozorne počúval a to je to čo na ňom milujem, vždy ma vie vypočuť a utešiť
"Teraz keď tu nie je mama...chcela som byť stále s ňou, aby vedela že na to nie je sama ale ona sa vzďaľuje a ona je tá ktorá ma odháňa" povedala som a rozhodila rukami
"Čo keď je smutná ale nechce o tom povedať nikomu?" Chytila som sa za hlavu
"Vieš Lexie, niektorí ľudia potrebuju pri sebe ľudí, oporu, no proste je jedno ako to nazveš ale proste potrebujú pri sebe niekoho kto im pomôže vyrovnať sa so smútkom a bolesťou. Ale potom sú tu ľudia, ktorí sa s tým majú potrebu vyrovnať sa sami, nechcú zaťažovať iných a tak sa tvária, že sú úplne v poriadku a ver mi že ak na ňu budeš tlačiť...nič tým nedocieliš" povedal a objal ma
"Máš pravdu. Inak vieš že ty si tá opora, ktorá ma vždy podrží?" Povedala som mu
"Milujem ťa Lexie Blacková" povedal mi. Hovorí mi to tak často a mňa to stále neomrzelo
"Chceš nejaké odreagovanie?" Spýtal sa zrazu
Prikývla som hlavou na znak 'áno chcem' a on zobral do ruky mobil. Chvíľu niečo hľadal a potom vytočil nejaké číslo. Ja som len nechápavo pozerala a sledovala čo sa bude diať
"Dobrý deň, volám kvôli tomu skoku s padákom z vrtuľníka" povedal do mobilu a ja som ostala ako obarená. Síce som to vždy chcela vyskúšať ale teraz mám trocha strach
"A dá sa letieť aj v dvojici?" Spýtal sa a žmurkol na mňa
"Aha, takže by sme museli každý z jedným inštruktorom?" Spýtal sa trocha smutne
"Okej, ďakujeme. Prídeme" povedal a zložil
"Tak čo? Pripravená?" Spýtal sa
"Som v šoku. A kedy to bude? A koľko to stojí?" Vypytovala som sa
"S tým koľko to stojí sa netráp a bude to nabudúci týždeň" povedal nadšene
Môj šok sa zmenil na šťastie
Hneď som sa mu hodila do náruče
"Som rád že sa ti to páči" povedal popritom ako som ho skoro zadusila svojim objatím
"Viac než to, som úplne nadšená. Vždy som to chcela skúsiť ale bola som zmierená že sa to nikdy nestane. A podľa mňa sa obaja potrebujeme odreagovať" povedala som
"Zajtra som nás objednala na masáž" povedala som mu
"Fíha, už teraz sa neviem dočkať. Tuším som v živote nebol na masáži" povedal zahanbene
"Počkať to fakt? Nikdy? Ani len na dovolenke?" Spýtala som sa ho prekvapene
"Naozaj, vždy som chcel ísť ale nikdy som nevyhľadal nejakého maséra" priznal
"Ahaa, tak som rada že ju konečne zažiješ" povedala som a zase som ho objala
"Ak nechceš aby tvoj frajer zomrel, na zadusenie frajerkynými prsiami, radšej ma tak nemágaj" povedal stále hlavou pritlačený o moju hruď, teda prsia. Ja som sa musela zasmiať
"Prepáč" povedala som so smiechom
"Čo si? To je v pohode, veď ja tvoje prsia milujem" povedal a dal mi pusu a samozrejme mi musel zmačknúť prso
"Láska tá masáž bola strašne dobrá" povedal Luke, keď sme prišli už domov z masáže
"Ja som vedela že sa ti to bude páčiť" povedala som pyšne
"Na takúto masáž budeme chodiť častejšie aj keď...prijal by som aj masáž od teba a kľudne by si mohla byť aj nahá" povedal s úškrnom
Iba som naňho pozrela 'ako vážne?' a on sa musel na mne zasmiať
"Smej sa ale aby si vedel, nebudeš sa smiať keď ti poviem, že tá masáž nebude" zaškerila som sa naňho
"No to sa ešte uvidí" povedal a pritiahol si ma k sebe
Deň kedy idú na skok z vrtuľníka
Stáli sme už vo vrtuľníku a už bol aj pekne vysoko, mali sme aj oblečené také to špeciálne oblečenie a aj helmy s padákom
Každý sme boli aj s jedným inštruktorom a pripravení skočiť dolu
"Môžeme?" Spýtala sa jeden z inštruktorov
Obaja s Lukom sme bojazlivo prikývli
Oni na nič nečakali a s nami zoskočili. Vrešťala som ako šialená, bolo to neskutočné. Aj Luke vrešťal. Síce som kričala ale ten výhľad zhora stál zato a to rozhodne. Pozrela som sa na Luka a keď si všimol že sa naňho pozerám, uškrnul sa
"Milujem ťa a chcem s tebou prežiť zvyšok svojho života" zakričal mi tak aby som ho počula
Musela som sa usmiať. Inštruktor, ktorý bol somnou sa zasmial
"Aj ja teba" odkričala som mu
Tiež sa na mňa usmial a ďalej som venovala pozornosť krajine dole, ktorá je mimochodom krásná
"To bolo úžasné" povedala som keď ste už stáli na zemi
"Že presne" súhlasil
"Počkaj keď o tom poviem Max" povedala som nadšene
"Kedy vlastne príde?" Spýtal sa ma
"Asi o 3 týždne" povedala som celkom smutne
"Nebooj, ubehne to rýchlo ako voda" utešil ma. Jeho vety ma síce neutešili ale už len to ako sa snažil a dával mi najavo že ma ľúbi, ma utešilo
Milujem tohto chlapa
