O 4 mesiace
Strašne sa bojím, práve čakáme kým nás doktorom zavolá dnu a oznámi nám, či liečba zabrala
"Bože to čakanie ma raz zabije" ozval sa Luke
"Strašne sa bojím Luke" povedala som
"Lexie, nemysli hneď na to zlé" snažil sa ma upokojiť
"Pokúsim sa ale nesľubujem" povedala som mu
Chytil ma za ruku a pritiahol si ma k sebe
"Pán Brown" otvorili sa dvere a stála tak mladá sestrička
"To som ja, mám sa dozvedieť tie výsledky" hneď jej povedal
"Och, áno už viem. A táto pani je s vami?" Spýtala sa a pohľad premiestnila na mňa
"Áno áno je" povedal jej Luke
"Tak poďte ďalej" povedala a usmiala sa
Zdvihli sme sa a začali kráčať dovnútra
"Bude to dobré jasné?" Povedal mi Luke, počas toho ako sme vchádzali do miestnosti
"Áno bude" súhlasila som
Musí to byť dobré, ak nebude....Nie nechcem na to ani len pomyslieť
Musím byť silná, nech ten výsledok je akýkoľvek
Bude to dobré. Bude to dobré. Bude to dobré
Stále som si v hlave opakovala
Sadli sme si na stoličku a čakali na doktora. Nebola to ani sekunda a dnu vošiel lekár
"Dobrý deň" pozdravil nás s úsmevom
"Dobrý deň" pozdravili sme naraz
"Pán Brown, však?" Spýtal sa ho
"To budem ja"
"Tak sa na to pozrime" povedal, sadol si za stoličku a vybral nejaké papiere
"Takže, rakovina, chodil ste 9 mesiacov na chemoterapie a chcete vedieť, či to zabralo, však?" Upresnil to doktor
"Presne tak" súhlasil Luke
"Ták, počkajte momentík..." povedal a niečo začal pozerať do papiera
Mala som strašný stres a bolo vidieť že aj Luke
To čakanie je strašné, Luke mi stisol ruku. Pozrela som sa naňho a aj on na mňa. Usmial sa na mňa a prisahám, že krajší úsmev neexistuje
"Bude to dobré" zašepkal
"No takže..." prehovoril doktor
"Už sem nebudete chodiť" povedal doktor a stále mal vážnu tvár
"Čo? Ako to myslíte?" Zapojila som sa do rozhovoru
"No tak, že pán Brown sem nebude musieť už chodiť, keďže liečba zabrala a je zdravý" povedal a usmial sa
Došli mi slová a Lukovi tak isto
"Ja-ja som zdravý?" Vykoktal zo seba Luke
"Áno ste, gratulujem Vám" povedal šťastne doktor
"Ja som ti hovoril, že to zvládneme" povedal a pozrel na mňa
Ja som ale stále nebola schopná slova a len som naňho pozerala. Strašne som sa v duchu tešila ale aj tak soľ v šoku. Toľko som preplakala, toľko nocí a konečne je zdravý a ničoho sa nemusíme báť
