"Ahoj dcérka" povedala a chcela ma objať ale ja som sa uhla
"Čo tu chceš?" Vyprskla som na ňu
"Prišla som domov" povedala a ja som sa zasmiala
"Čo?" Priblblo sa spýtala
"Toto už nie je tvoj domov, stratila si ho keď si nás zbabelo opustila. My sme na tom boli rovnako ako ty ale aj tak si ušla" vynadala som jej
"Ale Lexie, ste moje dcéry" povedala a chcela mi chytiť tvár. Zase som sa uhla
"Vypadni" povedala som potichu
"Toto nemôžeš Lexie, či sa ti to páči alebo nie vždy budem vaša matka" povedala a ukázala na seba prstom
"Možno si moja matka ale ja už niesom tvoja dcéra. Je mi jedno ako sa rozhodne Maxie, vyrieš si to s ňou" povedala som a zabuchla jej dvere pred nosom
Prišla som do obývačky a bola som úplne mimo. Prestalisa rozprávať a pozreli na mňa. Ja som sa pozerala do zeme ale ich pohľady som na sebe vycítila
"Čo sa deje zlato?" Ako prvý prehovoril Luke
"Lexie?" Ozvala sa aj Max
"Mama je v meste, pred chvíľou tu bola. Pred dverami" povedala som a vložila si tvár do dlaní
"Čo?" Spýtala sa nechápavo Max
"Proste mama prišla" povedala som
"Povedala som jej že ja sa už s ňou baviť nebudem ale teba sa pokúsi vyhľadať. Rozhodnutie je na teba Max ale ak chceš aby sem prišla bývať, my s Lukom sa odsťahujeme" povedala som rozhodnuto
"Ešte neviem lebo je to pre mňa šok ale nechcem aby bývala tu, veď už tu nemá ani spálňu. Ja neviem čo mám robiť" povzdychla si
"Môžeš si to všetko premyslieť a potom sa rozhodnúť" navrhla som
"Stretnem sa s ňou" vyprskla
"Naozaj?"
"Áno, pozvem ju sem. Veľa vecí sa jej chcem opýtať" povedala
"Ako myslíš"
Max teraz čaká na našu mamu a ja som schovaná za rohom, aby som ich mohla počúvať
"Čo tu robíš?" Zjavil sa pri mne Luke a mna myklo
"Vystrašil si ma. Idem sledovať" povedala som pravdivo
"Aha" zasmial sa na mne
"Ahoj Maxie, som rada že sme sa mohli stretnúť" ano som si nevšimla kedy prišla mama
Luke chcel vyjsť spoza rohu ale ja som ho silno potiahla za tričko naspäť, ku mne
"Ticho, nesmie ťa vidieť" zašepkala som
Ukázala som mu nech je ticho a počúva
"Prečo si odišla?" Hneď na ňu vyprskla Maxie
"Zlatko ja-"
"Žiadne klamstvá, povedz mi pravdu Helen" oslovila ju jej menom
"Mala by si ma volať mama a v liste som to písala" povedala jej mama a my s Lukol sme len ticho počúvali
"Počúvaš sa vôbec? V liste a prečo si sa nerozlúčila alebo nepovedala nám to do očí" vykričala jej Max
"Pretože by som to nedokázala a ver tomu alebo nie ale tento rok bez vás, bol ten najhorší aký môže byť" povedala jej
"To je tvoja chyba. A vieš čo? Pre mňa bol tento rok najlepší aký som kedy zažila. Lexie sa o mňa starala a Luke tiež, obidvoch mám oveľa radšej ako teba. Lexie sa na mňa nevykašlala ako ty. Tento rok bol najlepší, pokiaľ si neprišla ty. Nechcem ťa vidieť. To čo si urobila sa nedá len tak odpustiť" vykričala jej
Mama. Pardón Helen ostala ticho. Počula som len ako Max smrkla. Určite plače
Chúďa moje malé
Už som kašlala na to že ma uvidia a že som ich počúvala, vybehla som spoza rohu a rozbehla sa k Max. Vtiahla som ju do objatia
"Neboj Max" hovorila som jej a hladkala po hlave
"Choď preč" povedala jej
"Toto nezvládnem. Prosím nerobte my to, dcérky moje" prosila nás
"A ty si nám to mohla urobiť? Len tak si z ničoho nič zdúchla preč a zrazu ťa nebolo" povedala som tentoraz ja
"Prosím odíďte" teraz sa už zjavil aj Luke
"A vy ste kto?" Spýtala sa nahnevane a pyšne
"Ja som Luke a vy tu nemáte čo robiť, takže odíďte" povedal jej ešte raz
Helen sa uchechtla a opustila dom. Konečne
"Neplač Max prosím" povedala som a hladila ju po hlave
Prišiel k nám Luke a objal nás
"Ďakujem Vám" povedala Max
"To nestojí za reč" povedala som
Max už odišla na internát a my s Lukom máme zajtra školu a aj brigádu
Pondelok
Po škole som išla na brigádu, do pizzérie
Zobrala som si zásteru a aj notes
Išla som k nejakému stolu kde sedela skupinka chalanov. Už teraz som si všimla že to je Nick a jeho banda sukničkárov
"Ahojte, tak máte vybraté?" Slušne som sa opýtala
"Ahoj kráska" samozrejme že to bol Nick
"Fuha, ty ju poznáš? To je pekná šupa" povedal nejaký blonďák
"To je moja bývalá ale nejako ma teraz nechce" povedal Nick a usmieval sa jak debil
"Ako sa voláš, zlatko?" Spýtal sa ma nejaký hnedovlasý, celkom dosť pekný chalan
Potom si všimol moju vizitku na tričku a hneď povedal
"Takže Lexie, Lexie prines nám prosím štvoro hranolky s kečupom a štyri kofoly" povedal a žmurkol
"Hneď to bude" povedala som a usmiala sa. Samozrejme falošne
Po chvíli som už mala všetko hotové a šla som im to priniesť
"Nech sa páči" povedala som a vykladala som z tácky ich objednávky
"Hranolky Vám prinesiem asi za 5 minút" povedala som
"V pohode zlatko" zas ten hnedý chalan
"Bože už ma tak nevolaj. A ty Nick, nepozeraj na mňa a prestaň to na mňa stále skúšať. Síce ti tu v práci vynadať nemôžem ale ver tomu že vonku ano. Takže naser ma a sľubujem ti facku. A teraz bude silnejšia ako tá predtým" pohrozila som mu
Chalani urobili také že 'oooo'
"Prečo si taká ostrá a zlá? Keby si moja manželka, dal by som ti jed do jedla" povedal a chalani sa zasmiali
"A keby si ty môj manžel, ten jed by som vypila a radšej zomrela" povedala som mu a teraz chalani dostali záchvat smiechu
Otočila som sa a odišla. Bolo to hrozné ale keď som im priniesla hranolky, pre istotu nič neskúšali. Iba si niečo šepkali a obzerali si ma
Prišla som domov až o 8, strašne som unavená. Úlohy som si stihla urobiť, ešte keď som prišla do školy. Lebo väčšinou prídem zo školy o asi 14:30 a potom o 16:00 vyrážam do roboty
"Som doma" zakričala som, keď som prišla
"Ahoj cica. No konečne" pozdravil ma Luke a už aj utekal zamnou
Objal ma a dal mi dlhý a vášnivý bozk. Hneď som mu ho opätovala
