Future [SK]

|14|•Misia splnená•|14|

Lucy bežala dlhou chodbou až kým nezastavila pri schodisku, ktoré viedlo na druhé poschodie podzemia. Všimla si že z opačného smeru sa k nej blížia akési siluety postáv, neváhala a pre istotu tasila pištoľ s tlmičom. Spoza rohu vybehli štyria vedci, tak trochu sa vyľakali keď uvideli neznámu osobu mieriť na nich zbraňou. Lucy sklonila pištoľ a povedala: „Vás poslala Zan?" Postaršia žena jej prikývla, Lucy to brala ako áno a pokračovala v ceste po schodoch. Keď už boli hore začuli neznáme kroky. „Tvárte sa normálne," zašepkala Lucy a skryla sa za roh. „Vy tam, stojte!" povedal približujúci sa vojak, „kam máte namierené?" „Pre výsledky," odpovedala mu pokojne žena s tetovaním. Vojak len prikývol a pokračoval v ceste. „Výborne," povedala Lucy keď vyšla zo skrýše, „vie niekto ako sa najbezpečnejšie dostať k východu?" „Jasné, poďte za mnou," povedala žena s drdolom.

„Snažia sa to udržať v úzkom kruhu čiže ak má niekto čip, bude to buď Lilly, Scott alebo Ruby," skonštatovala som popri ceste ku dverám. Opustili sme laboratórium a vybrali sa opačnou stranou ako išli vedci. Snažili sme sa byť opatrný aby sme nenarazili na vojakov. Pomocou hologramu budovy sa nám podarilo dostať do miestnosti kam nás poslal Sean. Keď sme sa konečne dostali ku dverám začuli sme kroky. S Johnom sme si vymenili pohľady, schmatla som ho za zápästie a vtiahla do miestnosti. Neznáme kroky však smerovali priamo ku dverám. Nemali sme veľa času na rozmýšľanie a tak sme sa skryli za tri vysoké prístroje kúsok od vchodu.

Lixerdián potiahol Ethana za zápästie a šmaril ho na zem. Zatiaľ čo sa váľal po zemi, muž sa postavil a oprášil si odev. Podišiel k Ethanovi, jednou rukou ho chytil za golier a zodvihol, ale v momente ako ho chcel udrieť päsťou do tváre zaznel výstrel. Lixerdiána zasiahol náboj z brokovnice rovno do hlavy. Stisk v ruke sa uvoľnil a Ethan dopadol na rovné nohy. Rukávom si utrel čerstvú sivú krv z líca a pozrel smerom ku dverám, v ktorých stál Sean a Will. Než stihol Sean znovu vystreliť Scott preskočil stôl a skryl sa zaň. „Je koniec," povedal Will, „už nemáš kam ujsť."

Dvere sa otvorili a dnu vstúpila Lilly spolu s Ruby. Pozrela som na Johna a pousmiala sa. Hneď ako vošli ďalej do miestnosti John mi prikývol. Obaja sme s namierenými pištoľami vyšli zo skrýše. „Zase vy?!" vykríkla frustrovane doktorka Yordanová. „Vydajte nám ten čip!" prikázal John. Ja som toľko nervov nemala a okamžite som vystrelila. Ruby však rýchlo zareagovala a odstrčila Lilly z cesty. Obe skončili na podlahe, no doktorka sa rýchlo postavila a vybehla von dverami. John neváhal ani chvíľu a rozbehol sa za ňou.

Toto rozptýlenie Ruby využila nato aby ma napadla. Zbraň mi vykopla z ruky a chcela ma udrieť päsťou, no ja som sa jej útok v poslednej chvíli vyhla. Zasiahla som ju kolenom do brucha, ale Ruby sa tvárila akoby nič. Znovu zaútočila a tentokrát ma trafila rovno do nosa. Tenký prúd čerstvej krvi mi pomaly vytekal z nosnej dierky. Zasyčala som bolesťou a rozhodla som sa jej túto láskavosť opätovať. Zovrela som päsť pripravená vybiť jej zuby, no ona moju ruku zastavila tesne pred jej tvárou. Kde nabrala toľko sily? Ruku mi vytáčala do opačnej strany a ešte sa pritom aj usmiala. Oni už ten zasraný čip použili! Nohou som ju kopla do hrude čo ju prinútilo urobiť pár krokov dozadu a pustiť mi ruku. Oči mi blúdili po podlahe až kým som nezazrela svoju pištoľ, nanešťastie si ju Ruby všimla tiež. Neostávalo mi nič iné iba sa doslova hodiť na zem. Zbraň som mala na dosah ruky no Ruby mi stupila na dlaň. Koleno mi pritlačila na chrbát a naklonila sa tak aby mi hľadela do očí. „Posledné slová," povedala s úškrnom a z opasku vytiahla nôž. „Naser si!" vykríkla som. Schmatla som pištoľ voľnou rukou a stlačila spúšť. Rubyno telo sa zvalilo na podlahu, rýchlo som sa pozbierala zo zeme aby som skontrolovala či mala pri sebe čip. Nič som však nenašla. Zamierila teda ku dverám no otočila som sa a ešte naposledy sa pozrela na kedysi bývalú členku tímu ležať na studenej podlahe s guľkou v hlave.