Future [SK]

|13|•Vyhrať môže iba jeden•|13|

„Ah, fuj pavučina," povedal znechutene Will. „Psst!" snažila som sa ho utíšiť. „Uh, prečo sa musíme ťahať touto zaprášenou vetracou šachtou?" zašepkal Will. „Čuš a plaz sa," štuchol ho do chodidla John. „Už je to len kúsok," ozval sa Sean. Pokračovali sme v plazení sa tmavou plechovou šachtou ponad laboratóriá Genetics. Zastali sme nad skladom pri vetracej mriežke, Sean ju odmontoval, pretiahol sa otvorom a zoskočil na zem, keď už bol vonku pomohol Willovi. Sean sa postavil na priľahlú krabicu a vopchal hlavu späť do otvoru: „O pár metrov je predsieň laboratória, to je najďalej ako sa môžete dostať, buďte opatrný." John mu prikývol a založil naspäť mriežku.

Ja a John sme pár minút pokračovali, až sme zastali pri ďalšej mriežke. John sa skrz ňu nazrel do miestnosti aby skontroloval či sa v nej nikto nenachádza. Opatrne mriežku odstránil a prešuchol sa cez otvor. Nohami som dopadla na tvrdú podlahu hneď vedľa Johna, postavila som sa na jeden zo štyroch stolov a mriežku vrátila na pôvodné miesto.  John sa medzitým oprel o stenu pri presklených dverách do laboratória a nenápadne nazrel dnu. „Dvaja vojaci a štyria ľudia v plášťoch," zašepkal. Zoskočila som zo stola a išla sa pozrieť osobne.

„Ste všetci na miestach?" začuli sme Ethanov hlas v komunikátore. „Áno," ozvala sa Lucy. „Na mieste," povedal Will. „Pripravený nakopať im zadky," povedala som s úškrnom do komunikátora. „Výborne, zábava sa môže začať," povedal Ethan natešene. S Johnom sme tasili pištole s tlmičom a vtrhli do labáku. Vojaci ani nestihli zareagovať a ležali nehybne na zemi. „Ruky hore a postavte sa ku stene!" rozkázal John. Ľudia v bielych plášťoch urobili ako chcel a ja som pribehla ku hlavnému monitoru. Aktivovala som nažlto svietiaci priesvitný monitor a pustila sa do práce. „Čelom ku stene a ruky za chrbát!" povedal výhražne John. Vyľakaný pracovníci urobili čo prikázal a John im všetkým nasadil náramky, ktoré následne aktivoval.

„Bingo," usmial sa Will keď v jednej zo skríň objavil sniperku. S úsmevom, ktorý neopúšťal jeho pery sa rozhodol prehľadať ďalšiu skriňu. Otvoril tú, ktorá stála napravo od neho. Znovu sa potešil keď v nej našiel nepriestrelné vesty, jedenu automaticky hodil svojmu spoločníkovi. Sean si ju obliekol, potom cez seba prevesil pás s nábojmi do brokovnice a zavrel skriňu so zbraňami. „Teraz už len počkať na signál," povedal Sean nabíjajúci brokovnicu.

„Pane," povedal lixerdián bez helmy s puškou v ruke. Scott sa otočil jeho smerom a keď uvidel svojho kedysi dobrého priateľa ostal milo prekvapený. „Ethan, tak predsa si sa vrátil," povedal s tým jeho odporným úškrnom, „no čo kde máš tím blbcov?" „Prišiel som sa porozprávať," povedal pokojne Ethan. „A tu sú tvoje vyjednávacie schopnosti," pokrútil hlavou a nalial si ďalší pohárik vodky. „Je to od teba trochu hlúpe takto sa tu ukázať, neozbrojený a sám," vykročil smerom k nemu, „nebodaj ťa tvoji kamaráti čakajú vonku? alebo sa na teba vykašľali?"

Pracovala som tak rýchlo ako to len šlo. „Všetci sadnúť vedľa seba na zem, hneď," rozkázal John. Všetci štyria si bez váhania sadli ku stene. „Čo od nás chcete?" spýtala sa vystrašene postaršia žena s okuliarmi. „Kde sa nachádza čip?" John položil otázku. Vedci sa zmätene jeden na druhého pozreli. „To naozaj netušíme," odpovedal muž s tmavou hustou bradou a niekoľkými piercingami. „Nehovorte mi že ste nepočuli o zásielke z vesmíru," povedal John trochu otrávene. Žena s ružovými vlasmi v drdole prehovorila: „Áno, doktorka Yordanová o niečom takom hovorila, ale to bolo pred pár mesiacmi." „Tak to ste boli vy včera," povedal žena tmavšej pokožky s tetovaním na krku, „ten poplach, streľba a rozruch v celej budove." „Mám to," prerušila som ich rozhovor a vybrala priesvitný namodro svietiaci tablet aby som doň premiestnila dáta spolu s hologramom objektu.

Lixerdián s nožom v hrdle dopadol na zem, Lucy ho len kúsok odsunula aby mohla zatvoriť dvere. Malá miestnosť plná monitorov bolo úplne prázdna presne ako čakala. Poponáhľala sa a vyradila kamery v celom podzemí. Zapla úsporný režim budovy aby to vyzeralo ako výpadok prúdu. Rozsvietili sa iba núdzové svetlá a nastalo menšie prítmie. Pred odchodom sa zastavila pri nehybnom tele muža a vzala si svoj nôž.

Scott otvoril ústa aby zas niečo múdre povedal no vtom všetko zhaslo a rozsvietili sa núdzové svetlá. Ethan využil toto rozptýlenie a napadol muža stojaceho tesne za ním. Zvalil vojaka na zem no keď ho chcel udrieť päsťou do tváre schmatol ho za ruku. Lixerdián mu tak silno stlačil ruku až sa Ethanovi otvorila päsť. Zmätený a snažiaci sa uvoľniť svoju ruku zo zovretia využil svoju nohu a lixerdiána silno kopol medzi nohy. Nič, ani ním nepohlo. V tom momente mu to doplo, prišli príliš pozde.

„Naozaj o ničom neviete?" povedal zmätene John.  Všetci naraz pokrútili hlavou. „A na čom tu vlastne pracujete?" zapojila so sa do rozhovoru. Žena si napravila okuliare a odpovedala: „Snažili sme sa vynájsť liek na smrteľné a nevyliečiteľné choroby." „To sú ale zmrdi," povedal som s odporom. „Stále nechápem o čo sa tu jedná," povedal zmätene muž. „Po celý čas vám klamali," vysvetľoval John, „ten čip obsahuje genetické kódy, ktoré boli vytvorené aby pomáhali ľudom, ale vaša šéfka sa spriahla s nesprávnym človekom a teraz je celé ľudstvo v ohrození." Vedci ostali zarazený, vôbec netušili ako majú reagovať. Svetlá odrazu zhasli a aktivoval sa núdzový režim. „To je signál, musíme ísť!" povedal John a drgol do mňa lakťom. „Lucy posielam tvojím smerom štyroch ľudí v bielych plášťoch, dostaň ich von," povedala som do komunikátora. Vybrala som tablet a zapla hologram budovy, obraz som zväčšila a ukázala im kadiaľ majú ísť. John im deaktivoval náramky, oni nám poďakovali a spolu opustili miestnosť.

„Pripravený?" Will položil otázku svojmu spojencovi hneď ako dostali signál. „Ako ešte nikdy," odvetil Sean pevne držiaci brokovnicu.