Future [SK]

|5|•Dobrodružstvo pokračuje•|5|

Mohlo byť asi päť hodín po obede keď sme pristáli na okraji mesta Gurugum na Altharase. Vystúpili sme z lode a Ethan ju uložil do kapsule.

„Vie niekto kde je v tomto meste hotel?" spýtal sa John. „Ja viem a už som nám aj zjednala izby," povedala s úsmevom Ruby.

Ja a Ethan sme išli ako posledný. Zrazu ma Ethan chytil za ruku: „Zan." Až ma myklo. „Čo sa deje?" povedala som potichu. „Potrebujem aby si ten čip postrážila," povedal Ethan a položil mi čip do dlane. „Ale prečo ja?" udivene som sa ho spýtala. „Scott ma pozná takže si bude myslieť, že ho mám ja alebo Will," povedal Ethan a behom sme sa pridali k ostatným.

„Toto mesto vyzerá rušne," povedala Sarah. „Bodaj by nie veď je to hlavné mesto," pozrel sa na ňu John. „Počkať," zastavil sa Will, „Čo keď nás tu ten magor Scott nájde?" „Tak to bude to posledné čo urobí," povedala som a obišla som Willa. „Tak tá to myslí vážne," zaškeril sa Ethan.

Keď sme došli k hotelu Ruby povedala: „Zjednala som dve izby po štyroch takže sa budeme musieť rozdeliť." „Fajn Zan, Lucy a Will pôjdu som mnou Toma, Ruby a Sarah dávam na starosť tebe John," povedal Ethan. John prikývol a spoločne sme išli na recepciu. Zobrali sme si karty a išli do izieb (našťastie boli tie izby oproti sebe).

Otvorili sa dvere na izbe a my sme vošli do nej. „Zaberám si posteľ pri mini bare!" zvolal Will a hodil sa na posteľ po mojej pravici. Lucy si sadla na posteľ naľavo. „Tak to vyzerá že vám dvom ostala manželská posteľ," povedal Will, uškrnul sa a pritom opakovane nadvihol obočie. „Ruby?!" povedala som medzitým ako som sa otáčala smerom ku dverám. „Deje sa niečo?" nakukla Ruby k nám do izby. „To si urobila naschvál?" spýtal sa Ethan popritom ako si ruky dával v bok. „Hmmm, tak o tomto som nevedela mi máme postele normálne po samom," povedala zamyslene Ruby. „Fajn nevadí aj tak nie som ospalý," povedal Ethan a zamieril smerom do druhej miestnosti. Ruby odišla a ja som išla smerom k balkónovým dverám, ktoré stáli hneď vedľa manželskej poste.

Boli sme na 22. poschodí z 50. Na balkóne napravo sa nachádzal okrúhli stôl a okolo neho stáli štyri stoličky. Izba nemala žiadne okná až na presklené balkónové dvere. Druhá miestnosť v, ktorej sa nachádzal Ethan mala tri veľké okná a takto to bolo v každej izbe.

Sadla som si na stoličku pri presklenom zábradlí, ktorá bola otočená čelom ku výhľadu na mesto. Vyložila som si nohy na zábradlie a z vrecka vytiahla kapsulu, ktorú som otvorila a vybrala z nej čip. Odrazu sa dvere otvorili a na balkón vošiel Ethan: „Ahoj." „Ahoj," povedala som. Ethan si sadol na stoličku a tiež si vyložil nohy na zábradlie. „Myslíš, že je ten čip veľmi dôležitý?" spýtala som sa popritom ako som si ho prezerala. „Neviem ale keď ho chce Scott tak bude asi dosť dôležitý," odpovedal Ethan.

Zložila som nohy zo zábradlia, zapla som monitor a premiestnila ho pred seba. Zboku som doň vložila čip a na obrazovke sa objavili zašifrované súbory. Ethan spozornel: „Čo to je?" „Ten čip je zašifrovaný, budem ho musieť rozšifrovať takže to chvíľu potrvá," povedala som a zviditeľnila sa priehľadná namodro svietiaca klávesnica. Dala som sa do práce a po niekoľkých minútach som to rozšifrovala.

„Mám to!" zvolala som nadšene. Ethan zložil nohy zo zábradlia a prisunul sa bližšie ku mne. „Vyzerá to na hromadu súborov," povedala som. Jeden zo súborov s názvom 854 som otvorila a to čo v ňom bolo nás prekvapilo. „Ale veď to sú kódy na upravovanie genetiky!" povedali sme jednohlasne. „Vieš, ktoré čo znamenajú?" spýtal sa ma Ethan. „Viem ale nie presne," ukázala som prstom na kód 854-709-293-29613-14260.
„Je to trochu zložité ale pokúsim sa ti to vysvetliť zjednodušene," pokračovala som, „Prvá skupina čísel označuje či je ten kód určený pre človeka, zviera alebo rastlinu, druhá skupina čísel označuje pre akú rasu, plemeno alebo odrodu je ten kód určený, tretia skupina čísel označuje pre akú vekovú kategóriu je ten kód určený no a štvrtá a piata skupina čísel označuje čo má ten kód upraviť alebo čo má zmeniť."

„Pochopil si?" otočila som sa na Ethana, ktorý vyzeral prekvapene. „No dajme tomu že áno, hlavne že aspoň ty vieš čo to znamená," pozrel sa na mňa a zaškeril sa. „A nemali by sme o tom povedať ostatným?" spýtala som sa. „To bude zas trvať dlho a podľa mňa im o tom stačí povedať ráno," skonštatoval Ethan. „Fajn asi máš pravdu," povedala som a vybrala čip z monitora a vypla ho. Postavila som sa zo stoličky a zamierila ku dverám.

„Zaniyah," povedal Ethan, postavil sa zo stoličky a zamieril smerom ku mne. „Deje sa niečo?" spýtala som sa Ethana, ktorý vyzeral celkom nervózne. „No vieš... ja... ja ti už nejakú dobu... chcem niečo povedať," povedal roztrasene a nervózne Ethan. Toto vo mne vyvolalo celkom divný pocit (chalan, ktorý sa mi už od toho dňa ako sme sa spoznali v Castarice páči mi chce niečo povedať). „Si fajn milé dievča, múdra, vtipná... no proste ti chcem podať, že som sa do teba zamiloval," vypusti zo seba Ethan. Tlak sa mi zdvihol nad 200, srdce mi vyskočilo niekde do krku, začali sa mi potiť ruky a červenať líca. „Hlavne zachovaj pokoj, hlavne zachovaj pokoj, hlavne zachovaj pokoj," hovorila som si v duchu. „Eth..," nestihla som dopovedať pretože ma Ethan pobozkal na pery, potom zamieril ku dverám ale pred tím ako ich otvoril sa na mňa pozrel žmurkol a usmial sa potom dvere otvoril a vošiel do izby.

Chytila som sa obomi rukami zábradlia a snažila som sa to predýchať. „On ma práve pobozkal, právu tu a teraz, len tak z ničoho nič," hovorila som si v duchu sama pre seba. Keď som to trochu rozdýchala išla som dovnútra.

„A vyhrala som!" povedala Lucy keď som zatvárala dvere. Will s povzdychom hodil karty na kopu: „Gratulujem." Lucy sa iba lišiacky uškrnula. „Zan!" zvolala Lucy keď si ma všimla. „Práve sme dohrali karty prišla si oveľa, Will prehral," povedala nadšene Lucy a Will iba vyvrátil oči dohora. „A čo ste vlastne s Ethanom robili tam vonku?" vyzvedal Will a zase opakovane nadvihoval obočie. Chytila som vankúš čo ležal na posteli hneď vedľa mňa a hodila ho po Willovi. Lucy sa uhla a keď trafil Willa priamo do tváre zvolala víťazoslávne a zo smiechom: „Zásah priamo do čierneho!" Z vedľajšej miestnosti nakukol Ethan a dostal od Willa vankúšom rovno do tváre. Všetci sme sa v tú ranu rozosmiali. Ethan zobral vankúš a hodil ho po Willovi ale ten sa uhol a vankúš trafil Lucy. „Vankúšová vojna!!" zakričala Lucy a hodila po mne vankúš.

Chvíľu sme sa obhadzovali vankúšmi a potom sme išli večerať dole do jedálne. Keď sme sa vrátili z večere išli sme si ľahnúť ja, Lucy a Will na posteľ a Ethan na gauč vo vedľajšej miestnosti.