Je to on, Stilinski

•6.časť•

,,Kristin niekto za tebou prišiel, vstávaj!"

Kričala mama.

,,Niekto zamnou prišiel o 7:20 ráno?"

Otvorila som oči a začudovala som sa.

,,Idem ich pustiť do vnútra tak sa aspoň prezleč."

Mama im odišla otvoriť.

Ja som sa rýchlo postavila z postele a išla som sa umyť, učesať a prezliecť.
Stále som ale nevedela kto prišiel.

,,Haló Kristin!"

Ozvalo sa za mojimi dverami.

,,Áno?"

Išla som otvoriť dvere.

,,Ahoj Kristiiiiiin."

Pred dverami stál Stiles a Lydia.

,,Čo tu robíte?"

Objala som ich.

,,Prišli sme pre našu najlepšiu kamarátku aby s nami išla do školy."

Povedala Lydia a Stiles naraz.

,,Naozaj?" ,, Ďakujeeem, tak ja si zoberiem tašku a už aj môžme ísť."

Bola som strašne rada že ma berú ako najlepšiu kamarátku.

Hneď som si zobrala tašku, vyliezla z izby, začala som šprintovať po schodoch a oni dvaja zamnou.

,,Detiii!" ,,Neutekajte po tých schodoch."

Prevrátila mama očami.

,,Prepáč mami, inak ja už idem do školy tak ahoj."

Dala som jej pusu na čelo a bežala aj so Stilesom s Lydiou do školy lebo sme nestíhali.

Po ceste do školy sme sa rozprávali lebo sa nám už nechcelo utekať.

,,Tak Kristin, páči sa ti tu v Beacon Hills niekto?"

Žmurkla na mňa Lydia.

,,Hmm asi ani nie, všetci tu sú úplne super ale neviem."

Mykla som plecami.

,,Neboj ja som ich už mala celkom dosť!"

Zasmiala sa Lydia a my sme sa pridali.

,,A už si vlastne s niekym chodila?"

Spýtala sa zase Lydia.

,,Nooo není to pre téma o ktorej moc rozprávam ale Vám dvom to teda poviem."

Zase som mykla plecami a sklesol mi úsmev na tvári.

,,Tak keď som ešte bývala v Londýne a mala som 15 tak v škole bol taký jeden chlapec, ktorý zamnou chodil každý deň do triedy a chodili sme spolu každý deň ku mne a ja som kreslila a on ma pozoroval."
,,Boli sme spolu stále a potom som sa mu rozhodla povedať že k nemu niečo cítim, na ďaľší deň v škole som išla za ním a ako som mu to išla povedať prišlo tam nejaké dievča."
,,Spýtala som sa ho kto to je a on že je priateľka a že s ňou chodí už mesiac, ten mesiac, ktorý sme boli stále spolu."

Stiekla mi slza lebo mi to prišlo ľúto.

,,Prepáč Kristin."

Objala ma Lydia.

,,Hej Kristin ty za to nemôžeš bol to idiot, ktorý si nevedel vážiť také super dievča ako ty."
,,Prosím nevyčítaj si to dobre?"
,,Teraz máš nás a my ťa nikdy neopustíme."

Zotrel mi Stiles slzu na mojej tvári a objal ma tiež.

,,Ďakujem Vám ale už je to naozaj v pohode, ajtak ho už dúfam nikdy neuvidím."
,,Teraz poďme radšej do školy lebo nestíhame."

Utrela som si tvár do servítok a ťahala Stilesa a Lydiu do školy.

Ahojte!
Dnes je tu taká kratšia časť lebo nestíham teraz písať príbehy.
Tak snáď sa Vám páči aspoň toto:))
-kristinna248