Je to on, Stilinski

•21.časť•

,,Ahoj Kristin, dnes už môžeš ísť domov takže si zbal veci a niekto ťa čaká vonku."

Prišla zamnou Melissa.

,,Dobre ďakujem za všetko."

Usmiala som sa na ňu.

,,Nemáš vôbec za čo, no ja ťa teraz nechám nech sa pobalíš a potom len príď na recepciu povedz svoje meno a môžeš ísť."

Melissa odišla.

Mala som tam len 2 tričká a jedny nohavice takže som bola zbalená hneď.

Ešte som ustľala posteľ a vyšla som z izby.

,,Dobrý deň, Kristin Whiston."

Povedala som pani, ktorá bola na recepcii.

,,Dobre môžete ísť, majte sa."

Zaškrkla si niečo na papieri a hneď ma pustila.

Išla som s výťahom až na prízemie a pozerala som sa kto taký by ma tam mohol čakať.

,,Ahoj Kristin."

,,Čo tu robíš?"

Postavil sa predomňa Stiles.

,,No prišiel som pre teba keďže tvoja mama nebude 5 mesiacov doma aaa povedala že zatiaľ budeš bývať u nás."

Stiles sa poškriabal za hlavu.

,,Čo?" ,,A to nemôžem byť proste sama doma?"

Zamračila som sa.

,,U nás máš byť len jeden mesiac pretože Vám idú robiť niečo v dome, tiež som sa to dozvedel pred pol hodinou."

Pokrútil pleciami.

,,Hm."

Nič som nepovedala a išla som si sadnúť do jeho modrého jeepu.

,,Teraz ťa odveziem domov aby si sa zbalila a za 2 hodiny pre teba prídem okey?"

Spýtal sa keď som už vystupovala z auta.

Ja som neodpovedala len som rýchlo zabuchla dvere a utekala domov.

,,Prečo práve ku Stilesovi?" ,,Viem že moja mama pozná len Scottovu mamu a Stilesovho otca ale mohla ma dať radšej ku Scottovy."

Nadávala som pri tom ako som si ľahla do postele.

Prešla už hodina a ja som stále ležala v posteli a potom zaspala.

,,Kde to som?"

Vykríkla som keď som sa zobudila lebo toto určite nebola moja izba.

,,Neboj si tu u nás."

Zasmial sa Stiles.

,,Ako som sa sem dostala keď som celý čas spala?"

Pozrela som sa naňho.

,,Nooo keď som pre teba šiel tak som ti asi 10-krát zvonil a keď mi nikto neotváral tak som si všimol že dvere nejsú zamknuté tak som vošiel dnu, ako som vošiel do tvojej izby videl som že spíš takže som ti zbalil všetko oblečenie čo som našiel a preniesol ťa do auta."

Povedal jedným dychom.

,,Ďakujem, ale stále nechápem prečo musím byť práve tu."

Prekrútila som očami.