Je to on, Stilinski

•27.časť•

,,Mark, čo tu pre všetkých svätých robíš?" Hneď som naňho skočila a objala som ho.

,,Ahoj Kristin, vôbec si sa nezmenila." Pousmial sa a objal ma naspäť.

,,A-ako si ma našiel aaa čo tu vôbec robíš?" Odtiahla som sa od neho a spytovala som sa ho na všetko.

,,Veľmi si mi chýbala tak som nasadol do lietadla v New Yorku a prišiel sem." Zasmial sa.
,,Aaa teraz naozaj, prišiel som sem študovať a asi pred týždňom som volal s tvojou mamou, že vám teraz niekedy majú opraviť dom a budeme 4 mesiace bývať spolu, budem niečo ako tvoj opatrovateľ." Potľapkal ma po pleci.

,,Hah- aha toto som nečakala." Len som tam stála medzi dverami ako nemá.
,,Aaa nevieš kedy už môžem ísť domov?" Spýtala som sa.
,,Zajtra." Hneď a isto Mark zkríkol.
,,Noo okej ja teraz idem už k vám, vyspi sa a zajtra pre teba prídem." Rozlúčili sme sa.

,,ČO SA TI PRÁVE STALO?" Vôbec som nechápala čo sa deje a bola som šťastná že vidím môjho najlepšieho kamaráta od základnej školy a vraciam sa domov ale bude mi aj chýbať Noah a jeho super a nálada a jasné že mi bude chýbať Stiles.

Ako som sa už chystala v noci spať Stiles nebol stále doma, chcela som sa s ním rozlúčiť ale asi má teraz lepšie plány.

Celú noc som sa prehadzovala zo strany na stranu a nedalo sa mi spať, zrazu asi okolo 5 ráno som začula kroky smerom hore a Stilesovi hlas, nielen Stilesovi hlas, počkať! Malia? Naozaj sem teraz prišiel aj s ňou?
Teraz som vedela, že už nezaspím vôbec.

,,Crrrrrrn." Áno znova môj milovaný budík.
Keďže som celú noc nespala aj teraz som bola hore.
Bolo 8 hodín a tak som sa išla umyť a upraviť, mala som už aj pobalenú väčšinu vecí, čiže som už len dobalila posledné veci.
Kufre som vyniesla do prednej záhrady aby som si uľahčila prácu a len som dúfala, že mi nikto nič neukradne.
Ako som prenášala kufre asi všetci ešte spali, tak som si spravila kávu a Noahovi som spravila tiež jednu na rozlúčku.
Vedela som ze Stilesa už asi nerastihnem ale možno to tak bolo aj lepšie.
,,Ďakujem za všetko Noah." Objala som ho keď som si všimla ako prichádza do kuchyne.
,,Nemáš za čo dievča a nezabudni, že tu si vždy vítaná." Usmial sa na mňa.
Jasné.. a-a odkážte Stilesovi, že ho pozdravujem. Povedala som viacmenej kamenným výrazom a už som pomaly vychádzala z domu lebo ma už Mark čakal.

,,Bude ťažké si zvyknúť bývať zasa doma čo?" Mark sa spýtal keď sme už sedeli v aute.
,,Určite áno ale vedela som, že u Stilinskych nebudem bývať naveky." Snažila som sa usmiať.
Bolo to celkom smutné už len kvôli spomienkam, ktoré sme spolu za posledne mesiace zažili a Stiles sa ani neráčil rozlúčiť. Ani moju správu si neprečítal.