Príbeh o sirote ku ktorej osud nebol moc milí. No aj napriek svojmu osudu sa snažila byť sama sebou. Dokáže s týmto osudom nájsť svoju pravú lásku a pravých kamarátov? Predsa len je to už viac ako 17 rokov od smrti jej rodičov ktorých nepoznala.
Ráno som sa zobudila na zvuk môjho budíka. Dneska je prvý deň školy a tento rok už som v treťom ročníku, síce na inej škole ale už v treťom. Napísala som ešte Faith, že sa stretneme v škole. Obliekla som sa do svojich normálnych vecí, keďže som ešte nemala svoju uniformu. Dúfam že ju dneska dostanem, aj keď am to bude celkom dosť veľa stáť. Na začiatok som si obliekla do školy toto:
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Keď už som bola hotová, tak som si išla do kuchyne a niečo som si spravila pod zub. Počas toho ako som jedla tak bolo na byte dosť nezvyčajné ticho. Bolo to pre mňa zvláštne. Vždy som bola zvyknutá na to že okolo mňa každé ráno keď som išla do školy behala moa babka ktorá mala každé ráno super náladu. No nič, musím si zvyknúť aj na samotu, ktorú mi však čas od času bude vypĺňať Faith aj s Felixom. Zrazu mi niekto zazvonil na zvonček. Rýchlo som sa postavila a bežala som otvoriť dvere. Vo dverách stál vysmiaty Felix v uniforme a s ruksakom na ramene. „No poďme?! Nechceš snáď zmeškať tvoj prví deň na našej škole?!" Vtedy som sa rýchlo pozrela na hodiny a uvedomila som si že je 7:35. Rýchlo som si bežala zobrať svoje veci a upaľovala som vonku. Zamkla som si byt, no keď som sa otočila, tak Felix tam stál. Asi ma išiel čakať dole. Rozbehla som sa teda dole schodmi a vybehla som vonku. Felix tam už stál a smial sa na mne. „Čo ti je smiešne?" „Niiič." „Felix! Okamžite to vyklop!" „Aaale, uvidíš. Hlavne sa pozri na hodinky na mobile a nie na tvojej linke." Potom som si uvedomila jednu vec. Budík som mala nastavený na 5:45. Rýchlo som si zobrala mobil do ruky a na ňom bolo 6:45 a nie 7:45. „Felix!!!" okríkla som ho a on sa začal smiať ešte viac. V tom k nám prišlo nejaké nóbl auto a Felix mu začal kývať. Zastavilo sa pri nás a začalo zosúvať dole okno. Keď sa zosunulo dole, tak som skoro zinfarktovala. Do riti! On si zo mňa teraz robí srandu?! Bol to ten chalan ktorý mi pomohol na tom priechode a kvôli ktorému som sa nestretla s Faith. „Ahoj Hyun." „Ahoj Felix a ahoj Yunky." Povedal ten chalan a zamaval mi z okna. „Zoberieme aj ju?" spýtal sa Felix a ten druhý na to len prikývol a usmial sa. Felix mi sklopil sedačku a povedal mi nech si nastúpim. Na to ho však zastavil jeho kamarát. „Nechaj ju nech ide do predu, aj tak vždy chodíš v predu a keďže je tu nová, tak jej to tu treba ukázať." Na to sa na mňa Felix pozrel s privretými očami ako keby ma išiel zabiť, no potom ich rýchlo otvorila na tvári sa mu ukázal úsmev. „Tak dobre." Povedal a s úsmevom si sadol do zadu. Hyun sklopil sedačku naspäť a ja som si sadla do auta. „Tak, kde ideme keďže máme čas?" ja som sa zarazila keď sa to Felix spýtal. „M-my nejdeme do školy?" Hyun sa zasmial nad mojou reakciou. „Ideme, ale máme asi dve hodiny času kým nám začne dneska škola. Je nový rok a škola začína až o 9:00:" povedal a naštartoval auto. Ja som si k sebe pritisla tašku ešte viac ako predtým. „Pojdeme sa previesť do jedného parku neďaleko mesta. Maju tam dobrú reštauráciu a tipujem že ona ešte nejedla keďže si ju naháňal." Povedal Hyun a pozrel sa do zrkadielka na Felixa. V ten moment mi zaškvrkalo v bruchu. Obaja sa začali smiať. „Vám to príde vtipné, ale ja som si kvôli tebe Felix myslela že meškám do školy." Povedala som a oprela som sa silnejšie do sedačky. „Aaaau, uvedom si že tu vzadu je menej priestoru a moje nohy sú natlačené na tej sedačke." Ja som sa zasmiala. Začal som hľadať páčku na to aby som sa posunula dopredu, ale nikde nebola. V tom sa moja sedačka začal hýbať. „Woou, to ako?" povedala som šokovane a pozrela som sa na Hyuna. Uvidela som mu ruku pri mojej sedačke ako drží nejaké tlačítko a keď ho pustil , tak sa sedačka zastavila. „Oooo slobodaaaa!" zakričal si Felix poza mňa a ja som si zakryla uši lebo mi skoro praskli ušné bubienky. Celú cestu do parku do mňa Felix rýpal a robil mi zle. „Už sme tu." Ohlásil Hyun a vystúpili sme z auta. „Cesta sem trvala tak pol hodinku, takže tu môžeme byť hodinu. Poďte, ideme sa najesť, aj tak som ani ja nejedol." Povedal a ona aj Felix sa vybrali cez park. Ja som chvíľu ostala stáť ešte pri aute a zamyslela som sa. Príde mi ten Hyun strašne divný. Niečo mi tu nehrá. Je síce milí, ale niečo mi na ňom nesedí. Mám pocit že sa s ním asi moc v láske mať nebudem, aj keď to vyzerá že sa so mnou chce baviť, ja mám z toho iný pocit.
Ahojte po dlhej dobe tu pribudla nová časť. Dúfam že sa vám páčila. Osobne neviem ani sama čo ďalej a ako to dopadne medzi Hyunjinom a Yun-So? 🥰❤️
