𝑰 𝒘𝒂𝒏𝒏𝒂 𝒃𝒆 𝒎𝒚𝒔𝒆𝒍𝒇

5.❤️

Stále som na sebe cítila ich pohľady a tak som sa rozhodla postaviť sa zo sedačky, keď v tom sa otvorili vchodové dvere. Naozaj on?! Bol to presne ten chalan ktorý ma zachránil pred tým autom. ,,Ahoj." povedal a sladko sa na mňa usmial. V tento moment som bola stuhnuta ako socha. Čo tu on robí? V tom sa ku nemu dovalil Changbin. ,,Čau Hyun, tak aká bola cesta?" spýtal sa ho no on odomňa neodtrhol pohľad a ani ja z neho, bolo to zvláštne. Ako keby niečo chcel povedať no hanby sa. To vyzerám až tak hrozne?!

Po asi dlhom pozeraní na seba sme sa spamätali a znova sme sa vrátili do reality. Prerušila nás totiž z toho Feith, ktorá si spokojne popijala s chalanmi a hrala s nimi videohry. „Nestojte tam ako priklincovaný a poďte si sadnúť!" zakričal Félix aj I. N-om naraz a ukázali na miesta vedľa nich.

Išla som si sadnúť vedľa Félixa, keď v tom ma však Feith z môjho miesta vysunula. Spadla som na zem a všetci sa začali smiať. Jediný kto sa však nemsial bol Hyun. „Si v poriadku?" spýtal sa ma a podal mi ruku aby mi pomohol sa postaviť zo zeme. „Hej som, bolo to myslené len zo srandy, nič sa mi nestalo." povedala som a pohladila som si nenápadne moju polku. Jasné že ma z toho pádu bolel zadok, veď som spadla na tvrdú zem!!! Hyun ma potiahol potom ku sebe a ja som sa z ničoho nič ocitla na jeho kolenách. Trochu som zasičala lebo ma stále boleli moje polky. Jeho dich ma však rýchlo ukludnil. Každý jeho nádych som cítila na svojom chrbte. Či už to bolo z jeho úžasných pier alebo keď sa mu nadvyhovala jeho hruď o ktorú som bola v tento moment opreta.

~~~~~~~~
Zrazu som sa prebrala na gauči u I.N.a. Všetci sedeli okolo mňa. Na hlave som cítila silnú bolesť, ako keby som sa do niečoho udrela. „Čo sa stalo? A kde je Hyun?" „Yunso, o kom to hovoríš? Odpadla si keď si sa postavyla z gauča. Asi sa ti zatočila hlava." povedala Feith a podala mi pohár vody. Chalani však vyzerali trochu prekvapený. V tom som si všimla ako Félix niečo rozoberá s Changbinom. Vážne ma zaujímalo o čom sa bavia, pretože Félix mal stále na mne pohľad. Vyzeral byť celkom vážny.

Prešli už asi dve hodiny od toho všetkého. Chalani sa medzi tým hrali videohry a hádali sa ako malé deti ako vždy. Liezlo mi to na nervy. Na hodinkách mi ukazovalo 22:34. Strčila som teda do Feith ktorá už vedľa mňa zaspávala. „Myslím si že by sme mali ísť už domov, je už veľa hodín." „Asi máš pravdu, (zívanie) mali by sme už ísť. Chalani, ja už s Yunso pôjdeme domov, lebo mám pocit že vám tu za chvíľku zaspíme!!" povedala chalanom. Changbin s Hanom nám len odpovedali s kývnutím hláv lebo sa sústredili na hru. S Feith sme sa na tom zasmiali a išli sme pomaly dole ku vchodovým dverám. „Počkajte, idem už aj ja s vami!!" zakričal za nami Félix a obliekol si na seba jeho koženú bundu. I.N. sa snami ešte rozlúčil a všetci sme išli vlastnou cestou. Po ceste sme sa ešte bavili o tom čo budeme robiť v škole a ako budeme všetci fungovať. Felix povedal že budeme môcť byť sním a chalanmi. Bola som rada že som si našla práve takýchto kamarátov.

Keď som prišla domov tak som si išla dať sprchu a ľahla som si do postele. Zamyslela som sa však na tým čo sa mi stalo. Takže to s tým chalanom bol len sen?!! Bola som zároveň sklamaná ale zároveň aj prekvapená, nevedela som totiž akým spôsobom som mohla dopadnúť. S týmito myšlienkami som zaspávala a pobrala som sa do ríše snov.

Čauky, čauky 😁😁prepáčte že som nevydala už dlhší čas nejakú časť, ale je toho na mňa naozaj veľa a keďže som bola v Česku tak som nemala ani čas písať. Tak dúfam že sa vám časť páčila. 🥰🥰 PS: som rada že vás to baví čítať. Budem sa snažiť vydávať časti čo najviac. Tento rok totiž maturujem takže to bude o niečo ťažšie pre mňa. Tak mi držte place 😎😎