𝑰 𝒘𝒂𝒏𝒏𝒂 𝒃𝒆 𝒎𝒚𝒔𝒆𝒍𝒇

3.❤️

Ráno som sa zobudila okolo ôsmej. Dneska zase nieje moc extra počasie a obávam sa že dneska to asi už lepšie ani nebude. Napísala som teda Feith ohľadom toho že dneska ideme von s Félixom a jeho kamaráti. Na to mi hneď odpísala že pôjde. Naozaj to bola rýchla odpoveď! Zo skrine som si teda vytiahla uterák a išla som si dať rannú sprchu. Zmila sa si svoje vlasy a obliekla som si na dneska toto:

Dneska je totiž vonku chladno a nechcem aby som prvý deň školy ostala na bite sama. Zobrala som si do rúk telefón a prezeral som si pri raňajkách ešte sociálne siete. Zistila som veľa zaujímavostí. V tom niekto zazvonil na zvonček. Otvorila som dvere a tam stál Félix. V rukách mal nejakú zabalenú krabicu. „Dobré ráno susedka! Ako si sa vyspala?” „Ahoj Félix, moc dobre a ty?” „Fajn....toto je pre teba.” „Oouu ďakujem, nemusel si si robiť starosti! Poď ďalej!” Félix vstúpil do vnútra a ja som za sebou zavrela dvere. „Inak je to maličkosť a nieje to odo mňa!” „Ako to že nieje od teba?” „Mám pocit že si spoznala môjho kamaráta ktorý ťa sem doviezol. Buď rada že to bol práve on.” „Takže tvoj kamarát? Tak preto vedel tak dobre cestu sem!” „Hej, chodí sem každé ráno pred siedmou. Povedal mi všetko čo sa stalo a chcel aby som ťa vyhľadal. Ja som mu povedal že si moja susedka.” „Ahááá.” „No nič, dúfam že si pripravená lebo už by sme mali ísť!” „Jasné, počkaj, len napíšem Feith a zoberiem si doklady.” do telefónu som rýchlo napísala Feith že už idem z domu a že sa stretneme pri ihrisku. Schmatla som rýchlo svoj malí ruksak a išla som aj s Félixom von. Poriadne som si zamkla dvere, stále mám strach že ma tu niekto vykraden. Zobral by mi aj to posledné čo mám a to ja nechcem. Félix urobil to isté a pomaly sme zišli dole schodmi. „Napísala si Feith že sa stretneme pri ihrisku?” „Hej napísala.” pomaly sme prešli cez prechod a snažili sme sa schovať pred drobnými kvapkami dažďa. Boli sme skoro mokrý ako myši. „Dúfam, že miesto kde pôjdeme s tvojimi kamarátmi bude o dosť v lepších podmienkach ako vonku.” „Neboj sa, všetko je naplánované!” akurát sme prišli ku ihrisku kde som uvidela Feith ako sedí po stromom na suchej lavičke. Rýchlo som sa k nej rozbehla. „Ahooooj!” povedala som a z celej sily som ju objala. Ona mi objatie opätovala. Félix k nám pomaly podišiel a pozdravil sa tiež. „Ahoj Feith!” „Ahoj Félix!” „Za chvíľku sú tu aj ostatný, mame sa tu stretnúť.” „Dobre.” ani nie za pár minút sme uvideli partiu chalanov. „Félix?” „Áno Yun-So?” „Nepovedala si mi že tu budem len ja aj s Feith jediné dievčatá!” „Prepáč, ale inak by som ťa asi von nevytiahol a buď rada že niesi sama!” nadvyhol obočie a dal si do úst žuvačku. V tom do mňa Feith strčila. „Tak takéhoto som ho ešte nevydela! Som zvedavá ako to bude ďalej pokračovať! Zdá sa že po tebe asi ide!” „Neblbni Feith, toho prenechávam len a len tebe. Ja som na inú typ.” ona sa v ten moment začervenala ako paprika. Ja som sa na tom musela zasmiať. Zabudla som však že už sú tu aj ostatný. Keď som sa na nich pozrela, tak mi behal priamo mráz po chrbte. „Tak chalani, toto je Yun-So a Feith už poznáte.” povedal a žmurkol na Feith. Ona sa skoro od hanby prepadla pod zem. Ahoj Yun-So  a nazdar Feith, už dlho sme ťa nevideli!” „No viete, som rada keď môžem byť sama.” na tom sa chalani trochu pousmial a potom preleteli pohľadom na mňa. „Chalani, mám pocit že toto není dobre miesto na zoznámenie, čo keby sme išli ku niekomu z nás tak ako sme sa dohodli?” povedal jeden z nich. Vyzeral asi takto:

Asi mi bude dlho trvať kým zistím ako sa volá, aj keď, vlastne dneska to už budem vedieť. Je ich však osem a bude ťažké si zapamätať každého. Nakoniec sa chalani rozhodli že sa idem ku nejakému Jeoginovi. Mal by to byť tento:

Jeho však prezývajú I.N. Je to zaujímavé a dosť ľahko sa na to zvyká. Dokonca som mu už tak aj stihla raz povedať keď sme išli jednou uličkou. Chcela som vedieť iba kde sme, nikdy som totiž tadiaľ nešla. Asi o pol hodinku sme došli k veľkej vile. I.N. otvoril garáž, cez ktorú sme sa dostali zo kuchyne a rýchlo sme prešli do jeho izby. Jeho izba bola veľká a v kľude by som ju mohla porovnávať s mojim bytom. Vyzrela takto:

Mal tam asi všetko na čo len chalan v ich veku mohol pomyslieť. Všetci sa rozvalili na posteľ okrem dvoch ktorý sa začali hádať ktorý z nich začne hrať videohry. Musela som sa nad nimi začať smiať. Boli ako malé deti ktoré sa bijú o lízatko. Chalani si to na mne všimli a potom prestali. Na tvárach sa im objavili ich úškľabky a vycerili do toho ešte aj zuby. Ako keby sa nič nestalo. Potom sa usadili na zem. Ja s Feith sme stáli ako prikované a chalani sa na nás pozerali ako na nejaký výjav. „Však si sadnite!” povedal I.N. ktorý už niesol do izby vodu. Z poza chrbta však vytiahol aj fľašku alkoholu.

Ja viem, dosť blbý koniec, ale uvidíte čo sa ešte len bude diať. Feith totiž prezradí o čom sníva a dokonca sa aj troškou odviaže. 🙈😈😈❤️❤️