𝑰 𝒘𝒂𝒏𝒏𝒂 𝒃𝒆 𝒎𝒚𝒔𝒆𝒍𝒇

7❤️

Keď sme sa spokojne najedli, tak som si išla zaplatiť svoje raňajky, no Hyun ma stopol. „Dneska platím raňajky ja.“ Usmial sa na mňa a podal peniaze čašníčke za barom a žmurkol na ňu. Ona sa usmiala a dala mu naspäť výdavok. Felix už nás čakal vonku a tak som sa zobrala a išla som za ním. „Je všetko okej?“ spýtala som sa ho a on sa na mňa prekvapivo pozrel. „Čo? Aww...hej všetko v poriadku.“ Pozrel sa znova do mobilu. „A ty si v pohode? Vyzeráš nejako divne.“ „Hej som...no teda ako sa to väzme. Ammm...môžem sa ťa spýtať niečo kým tu není on?“ „No, ak to stihneš.“ „Určite stihnem, teraz sa tam vykecáva s čašníčkou, takže to asi bude ešte a dlhšie.“ Felix na to prekrútil očami a odfrkol si. „Klasický on. Nikdy si nedá povedať. A čo si sa to teda chcela spýtať?“ „Ouu...chcela som len vedieť, či je takýto ku každej babe?“ „Hej, najradšej by som mu ja a aj s chalanmi nakopali za to do zadku. Len nesprav žiadnu hlúposť a nezačínaj si s ním. Viem ako by to skončilo a ver mi, nechcel by som ťa vidieť plakať.“ Zatiaľ čo Felix hovoril o tom aký je, ja som sa zamyslela nad tým, aký bol keď mi pomohol na tom prechode. Mala som pocit že vidím úplne iného človeka. „Hej, počúvaš ma vôbec?!“ strčil do mňa Felix a ja som sa prebrala z myšlienok. „Ouuu...prepáč, len som sa zamyslela nad tým čo o ňom hovoríš. Totiž...keď mi pomohol na tom prechode, bol to ako keby úplne iný človek ako ho tu ty teraz opisuješ.“ Felix chvíľku rozmýšľal čo by mi na to povedal, no Hyun už išiel k autu a museli sme sa tváriť, že sme sa o ňom nebavili. „Tak nastupujte. Musíme ísť už do školy.“ Povedal a nastúpil si do auta. Felix už išiel tiež, no ja som ho stopla. „Môžem ísť ten krát do zadu ja? Prosím?“ vedel o čo mi ide a tak ma nechal ísť do zadu. „Nechceš sedieť vpredu? Je tu viacej miesta.“ Spýtal sa ma Hyun, no ja som mu moc neodpovedala, iba som zakývala na znak nesúhlasu. On sa pozrel na Felixa, ktorý ho však odignoroval a pozeral sa do mobilu. Hyun Jin iba prekrútil očami, zapol si pás a išli sme smer škola.

Moc sme sa za celú cestu nebavili, ale vedela som že sa na mňa Hyun Jin stále pozerá do spätného zrkadla. Snažila som sa nejako na to nereagovať a aj sa mi to podarilo. Prišli sme na školské parkovisko. Škola bola veľká a ja už som len rozmýšľala nad tým, ako sa v tej škole stratím. „Hej, poď! Pomôžem ti nájsť triedu.“ Usmial sa Felix a ja som ho len nasledovala ako malé kuriatko. Ani som sa nerozlúčila z Hyunjinom. Ešte som sa otočila že ho pozdravím a poďakujem mu za dnešné ráno, no ako som sa otočila tak už bolo okolo neho tisíc báb a na to som už ja žalúdok nemala. Otočila som sa naspäť a utekala som za Felixom. Po ceste ku riaditeľni sme náhodne stretli aj Faith. „Ahoj Younso. Už som myslela že ani neprídeš.“ Objala ma a potom sa pozrela len na Felixa a s odvrátením pohľadu sa usmiala do zeme. Bože, aká je zlatá keď sa červená. Sadli sme si všetci traja na lavičku pred riaditeľovu kanceláriu a čakali sme už len na to kedy nás zavolajú. „Prepáč Younso, ale musím už ísť do triedy, mám ju až na druhej strane školy, tak sa zatiaľ maj a vidíme sa po škole.“ Povedala Faith a začala nám mávať na rozlúčku a už sme ju len videli ako mizne pomedzi tých študentov. „Inak, mám ešte jednu otázku.“ „Pýtaj sa, budem sa ti snažiť odpovedať na všetko.“ Povedal Felix a pozorne sa usadil aby ma počul. „Prečo ste my nechceli s chalanmi povedať o Hyunjinovi?“ nastalo hrobové ticho, ako keby sa snažil nájsť odpoveď, no aj tak vedel že sa dozviem časom pravdu, a tak mi ju povedal hneď na rovinu. „Ide o to, že sa bojíme aby ťa od nás neoddelil, ako to robil s ostatnými babami, ktoré sme spoznali. S chalanmi sme sa dohodli na tom, že keď pôjdeme von s nejakými babami, tak jeho volať nebudeme a ani pred nimi sa o ňom nezmienime. Ale ty už si ho spoznala skôr, ako si spoznala nás, takže to bude celkom dosť ťažké udržať ho od nás a hlavne od teba ďaleko. Keď som videl ako sa na teba dneska pozrela, mal som chuť mu niečo na to povedať. Ale všetci sa ho bojíme.“ „Aha...o mňa sa ale báť nemusíš. Viem si poradiť aj sama, ale ďakujem za ochotu a pomoc. Som šťastná, že som ťa spoznala a tak isto aj chalanov. Bola s vami sranda.“ „Tak to som rád.“ Pousmial sa Felix a prešiel mi rukou po vlasoch. „A ešte jedna otázka. Prečo sa ho bojíte?“ táto otázka ma clekom aj zaujala, nechápem totiž, prečo majú chalani z neho strach.     

A new part outside. I hope you like it 😇❤️❤️