Sila viery

Kapitola IV

Esther sedela na lôžku a chvela sa. Oni niečo vedia... niečo, no určite nie všetko. Nemôže ju to ohroziť? Nemala by utiecť a zamestnať sa inde? Ale bez odporúčania ju nikto neprijme. Povzdychla si. Amos jej bol rovný. Vo svojej podstate. Musela predstierať, že to tak nie je, že nevie o ničom zo sveta prepychu a klebiet. Bolo to ťažké. Čoraz častejšie sa nejak preriekla. Vydesilo ju, že Amos tak pokojne rozprával o niečom, čo sa snažila utajiť. Spomenula si na tie hlboké modré oči plné niečoho neidentifikovateľného. Možno porozumenia? Kto vie. Musí to ukončiť. Nedokáže to už viac tajiť. Nie svojím zamestnávateľom. Zaslúžia si vedieť pravdu. Hneď ako sa panstvo zobudí a bude schopné prijať ju v pracovni, pôjde za nimi.
Pozrela sa na Polly. Pokojne odfukovala. Zajtra je síce nedeľa, no musia upratať po večierku. Dostanú za to trošku peňazí navyše – sezóna je náročná a nedeľné voľno sa dostatočne nerešpektuje.
Teraz by mala spať. Zajtra bude potrebovať veľa síl a odvahy. Bez spánku nebude schopná fungovať.
Otvorila oči. Cez okno do izby prenikali slnečné lúče. V dome bolo ticho. Asi sa zľutovali nad všetkými, bude sa spať dlhšie. Vstala, umyla sa, obliekla si šaty a potichu vykĺzla z izby. V kuchyni bolo teplo, Betty pomaly chystala raňajky. Bola tam sama.
„Dobré ráno.“ Usmiala sa na kuchárku a tá jej úsmev opätovala.
„Dievča drahé, čo sa deje? Všetci spia. Toto sa mi nepáči.“
„Pomôžem vám rada, ak ide o to. Myslím, že včera všetci odviedli dobrú prácu a zaslúžia si trochu oddychu.“
„Dobre, utekaj po vajíčka, Johnny by tam mal byť.“ Poslúchla. Pri sliepkach sa motkal starý muž s hustou bradou a láskavými očami.
„Esther. Čože ťa sem privádza?“
„Dobré ráno, Johnny, Betty potrebuje vajíčka a celý dom ešte spí.“
„Zvládneš to sama alebo ti pomôžem?“ Usmiala sa naňho, jemne pokrútila hlavou a vliezla do kurníku. Šikovne pozbierala vajíčka do košíka, ktorý mala zavesený na predlaktí.
„Ďakujem.“ Johnny kývol hlavou a Esther sa ponáhľala do kuchyne.
„Vďakabohu, že si tu. Musíš zobudiť aspoň dvoch ľudí, aby panstvu nevyhaslo v krboch. Nikto sa predsa nechce budiť do zimy.“ Opäť prikývla a upaľovala po služobných schodoch. Zaumienila si, že bude neviditeľná a zvládne to sama. V krboch bolo vyhasnuté, spálne boli chladné. Bála sa, aby sa páni a dámy nezobudili. Pracovala čo najrýchlejšie a najtichšie. Keď sa v prvom krbe rozhorel oheň, pocítila radosť z malého víťazstva. S druhým krbom to bolo už horšie, nedarilo sa jej zakúriť bez problémov a z kôpky dreva a iných vecí sa začalo dymiť. Preľakla sa. Nemôže to tu vyúdiť. Snažila sa to nejako zneutralizovať, nakoniec sa konečne oheň rozhorel a ona sa potichu vytratila. Pán Aaron nebude nadšený, že sa zobudí v udiarni, no v jeho izbe i tak večne páchol tabak a cigary.
Esther uznala porážku a zobudila Polly. Sama to nestihne.

°°°

Amos ležal v posteli a premýšľal o včerajšej noci. Spravil prese to, čo nechcel. Vyplašil Esther. Naznačil jej, že o nej vie viac ako myslela a ona sa začala cítiť ohrozená. Posadil sa, zvesil nohy z postele a hlavu si vložil do dlaní. Bol bezradný. Potrebuje sa s ňou spriateliť. Získať si jej dôveru. Ale ako? So ženami mu to nikdy nešlo. Možno preto žiadnej nedvoril. Bude sa musieť poradiť s Aaronom. Ten bol od prírody talent. Pri myšlienke na Aarona sa mu pripomenul nedávny škandál a slečna Hudsonová. Buď ho prinúti znášať následky svojho činu alebo bude nútený postarať sa o to sám.
Pozrel na hodiny. Osem. Po včerajšej noci budú všetci dlho spať. Mohol by tiež. Zvádzal v sebe vnútorný boj. Ísť robiť niečo užitočné alebo si konečne poriadne oddýchnuť?
Lenivosť nad ním zvíťazila, ľahol si pod perinu a zavrel oči. O malú chvíľu počul jemné šuchotanie. Potichu sa nadvihol a hľadal zdroj vyrušenia. Pri krbe čupela Esther. Potichu sa snažila založiť oheň. Len veľmi zhovievavý človek by povedal, že jej to ide. Má sa ešte čo učiť. Keď krb začal sálať teplo, zdvihla sa a otočila sa k nemu. V poslednej chvíli stihol zatvoriť oči. Dúfal, že si myslí, že spí. Vedel však, že už spať nebude. Po jej odchode sa obliekol do jednoduchých nohavíc a košele – ako väčšina jeho podriadených. Keď prechádzal okolo Aaronovej izby, zacítil dym. Nazrel k nemu. Drevo v krbe tlelo a neskutočne čmudilo. Otvoril okno. Bola by škoda, keby sa Aaron otrávi dymom. Ľadový zimný vzduch po chvíli naplnil izbu a Aaron sa zobudil. Zamračený a nahnevaný brblal. Amos sa pousmial.
„Mazaj spať ku mne. Tu nemôžeš byť.“ Brat ho poslúchol a prešuchtal sa do jeho izby. Amos presne vedel, kto môže za pohromu. Rozhodol sa však, že to vyrieši až neskôr. Rekordnou rýchlosťou sa dostal do kuchyne. Betty bola zamračená a videl na nej nespokojnosť. Kuchyňa bola prázdna. Sama na prípravy nestačila. „Dobré ráno, Betty. Tuším potrebuješ pomôcť.“ Kuchárka sa rozosmiala, keď si opásal zásteru, na hlavu dal tenkú čiapku a začal sa jej motať po kuchyni. „Netvrdím, že viem variť, no keď ma budeš komandovať..“ „Platí, mladý pán. Veď neraz ste sa mi tu motali keď ste boli menší. Chýbalo mi to.“ Onedlho sa k nim pridali Esther a Polly. Betty vydávala príkazy a trojica ich plnila. Esther bola zmätená, no ženy sa tvárili normálne, akoby gróf v kuchyni nebol nijakou zvláštnosťou. Dokonca si z jeho neschopnosti uťahovali. Spolu sa smiali.
Amos sa už dávno necítil tak uvoľnene a príjemne. Vždy rád pracoval so svojimi ľuďmi. Aaron ani rodičia to neschvaľovali, ale jemu na tom nezáležalo. Ako má byť raz dobrým pánom, keď sa nepriblíži svojim poddaným? V Amerike si postupne získal dôveru vlastných otrokov a spriatelil sa s nimi, hoci sa k nemu stále správali s veľkou úctou. Dal im lepšie životy, obchody vynášali pekný obnos financií a bol schopný opraviť im domčeky, dať viac jedla a zlepšiť ich životy. Po zrušení
otroctva sa mu podarilo niektorých poslať študovať. Fiskova univerzita prijímala farebných študentov. Ostatní zostali pri ňom. Začal im vyplácať normálne mzdy a ani raz neoľutoval, že sa k nim snažil správať ako k rovným.
Po očku sledoval Esther. Bola očividne vykoľajená. V Gratenhouse boli sluhovia určite utláčaní. Nikdy sa nezabávali a že by panstvo bolo družné? Nikdy. Pozrel sa jej do očí a usmial sa. Nesmelo mu úsmev opätovala. Behom hodiny sa pozobúdzali sluhovia a posily sa nahrnuli do kuchyne. Za ďalšiu hodinu sa Amos ospravedlnil a šiel sa prezliecť do formálneho oblečenia. Okolo jedenástej sa pomaly zaplnila jedáleň jeho rodinou. Väčšina z nich ochkala a sťažovala si na bolesť hlavy alebo iné neduhy spojené s večierkom. On sa ako jediný usmieval napriek nedostatku oddychu. Po chvíli ho jojkanie okolo stola prestalo baviť. Ospravedlnil sa a vrátil sa do kuchyne. Služobníctvo upratovalo, všetci mali čo robiť a vo formálnom oblečení sa tam necítil vítaný. Obliekol si kabát, natiahol čižmy a šiel ku stajni. Paholkovi dal navštívenku a prikázal mu zaniesť ju Hudsonovcom. Porozpráva sa s Aaronom a potom túto udalosť patrične uzavrie. Neočakával od brata džentlmenské správanie.
Vysadol na koňa a bezcieľne sa potĺkal po okolí. Dobrá nálada ho pomaly opúšťala. Bolo zamračené, mráz sa mu nepríjemne votrel pod kožu a snehové vločky sa naňho lepili. Potreboval však rozptýlenie. Za krátku dobu poriadne skrehol a koníkovi bolo tiež zima. Vrátili sa do stajne, postaral sa oňho a kráčal k domu. Pri dverách ho majordóm informoval, že ho hľadal Aaron. Vybral sa do jeho pracovne. I tá mala tabakovú arómu.
„Konečne si tu. Myslím, že onedlho sa k nám pripojí zaujímavý hosť.“ Amos pozrel na brata rozvaleného v kresle. Nevedel, o čo ide, no necítil sa príjemne. Aaron sa medzitým pozviechal a presunul na stoličku za pracovným stolom. Postavil sa k nemu. O chvíľu vošla Esther.
„Páni.“ Uklonila sa so sklopeným zrakom.
„Esther.“ Kývli jej hlavou. Vzápätí sa na nich pozrela, vystrela sa a začala hovoriť.
„Myslela som si, že by ste to mali vedieť. Nie som slúžka.“ Amos videl, že Aaron už-už ide niečo povedať, tak ho zastavil pokynutím ruky. „Volám sa Esther Gratenová. Dcéra Isabel Gratenovej. Pred viac ako rokom ma otec vydedil a vyhnal. Žila som u Marion, ale tá, ako dobre viete, zomrela.“ Zasekla sa. Akoby nevedela, čo k tomu má dodať. Sklonila hlavu a len dobrý pozorovateľ by si všimol, že sa jej nepatrne chveje brada.
„My vieme, Esther. Je toho ešte viac. Ale to teraz nemusíme riešiť. Joseph uvidí, že spravil chybu, keď ťa vydedil a vyhnal.“ Neveriacky pozerala na Aarona. Amos sa v duchu uškrnul. To dievča pozná samo seba menej ako oni. Nie je to Josephova chyba. Spravil by asi to isté. Alebo niečo podobné. Bola to chyba Isabel. To meno nedokázal vysloviť. Protivilo sa mu. Esther mu bolo ľúto. Bola v tom celom nevinne. Niesla meno tej, ktorá mu zničila život, no túžil jej pomôcť. V hlave sa mu začal rodiť nápad. Šialený. Poskytoval všetky podmienky na to, aby pomohol Esther. Avšak na to, aby ho zrealizoval, by jej musel odkryť svoju dušu. Vrátiť sa do minulosti a opäť zažiť všetky hrôzy, na ktoré sa tak urputne snaží zabudnúť. Stojí mu to za to? A ak áno, podarí sa to?

°°°

Nechápala, čo sa zrovna udialo. Vedeli o tom celú dobu. Ale ako? A vraj je toho viac.. čo tým Aaron myslel? Bola celá bez seba. Dali jej zvyšok dňa voľno, museli si všimnúť jej rozpoloženie. 
Keď vychádzala z pracovne, Amos ju ešte zastavil.
„Si v poriadku?“
„Samozrejme.“ Zaťala zuby, aby sa nerozplakala. Chvenie však nedokázala ovplyvniť.
„Mrzí ma to. To.. všetko.“ Zdalo sa jej to alebo sťažka prehltol? Prečo by ho mala trápiť jej minulosť?
„Ospravedlňte ma, pane.“ Uklonila sa a kráčala cez celý dom do svojej izby. Polly tam, našťastie, nebola. Nechala pár sĺz, aby jej stiekli po lícach a potom zhlboka dýchala, kým triaška i smútok neodišli.

°°°

Keď sa vrátil do pracovne za Aaronom, bol si neistý. Konfrontovať ho ohľadne slečny Hudsonovej bol zlý nápad. Pomôcť jej mohol i potichu. Nemusel mu nič hovoriť. No vypovedalo by to o jeho charaktere ešte viac ako doteraz.
„Aaron. Chcem ťa poprosiť o láskavosť.“
„Počúvam.“
„Poď so mnou na návštevu k lordovi Hudsonovi.“ Aaron sa hystericky rozosmial.
„Určite. A na mieste ma zabijú.“
„Môžeš sa priznať k dieťaťu. Oženiť sa s Meg. Môžeš spraviť hocičo. Ale nemôžeš nečinne sedieť a prizerať sa na to, ako si ju zničil.“
„Nepreháňaj, braček. Oni si poradia. Nie je to také zlé.“ Vstal zo stoličky. „Potrebuješ ešte niečo?“
„Aby si začal byť zodpovedný. Toto je posledná vec, ktorú po tebe žehlím.“ S Aaronom to ani nepohlo. Akurát si zapálil ďalšiu cigaru. Nezostalo mu, než sa pakovať. Cestou k lordovi prepočítaval a premýšľal, čo mu vlastne povie. Stále je pravdepodobné, že ho vyhodí. Alebo po ňom začne strieľať.
Podľa jeho očakávania ho lord prijal s veľkou nevôľou. A hnevom. Keď však zistil, že s ním chce prebrať ročnú rentu, ktorú by vyplácal Meg a ponúkol jej kúpu menšieho domu, zostal celkom pokojný. Sklamalo ho,
že sa Aaron nehodlá oženiť a zachrániť jej meno, takisto ho sklamalo, že sa s ňou neožení Amos, no pristal na všetko, čo ponúkal. Pretože neponúkal toho málo. Zabezpečil jej bývanie, ročnú rentu a dve slúžky, ktoré jej budú pomáhať s dieťaťom a domčekom. Taktiež sľúbil, že ak to bude chlapec, pošle ho študovať. A jeden zbožný sľub – že sa k nemu Aaron časom prizná. Nebol si tým sľubom istý, no vedel, že spraví všetko pre to, aby ho dodržal.