Sila viery

Kapitola V.

Nashville

Herman sedel pri stole a písal list. Odkedy odišiel Amos, pokazilo sa pár vecí. Bol mu vďačný, že ho zaučil a poveril tak dôležitou úlohou, no potreboval by jeho prítomnosť. Priatelili sa dlho a Amosov názor bol preňho dôležitý. Bez neho sa cítil trochu ako bezruký. Bezradnosť ho dotlačila do toho, čo nechcel. Dohodli sa, že ho skontaktuje jedine keby sa deje niečo naozaj vážne. Obchody začali viaznuť – mladému Paytonovi nedôverovali tak, ako ostrieľanému Winstonovi. Priateľ ho pred odchodom povzbudzoval, že každý nejak začínal. Aj on si musel získať priazeň Ameriky, keďže bol Angličan, prisťahovalec.

Vložil si hlavu do dlaní a pozeral na svoj list.

Amos,
viem, že by som Ťa nemal kontaktovať, mal by si si užívať čas doma, s rodinou, no obchody začali viaznuť. Robím, čo môžem, no nestačím na to. Chýba tu niekto skúsený – a jediný, kto je ochotný pomôcť neskúsenému Paytonovi, si Ty. Obaja vieme, že Tvoje miesto je tu, v Starom svete Ťa už nič a nikto nečaká. No ak sa mýlim, pokúsim sa to bez Teba zvládnuť. Buď zdravý a dúfam, že sa naše cesty čoskoro opäť pretnú.

Herman P.

Buchol päsťou do stola. Ako mu ho má s pokojným svedomím poslať, keď chce, aby prežil nerušenú dovolenku s rodinou? Môže byť jeho poslednou. S ďalším povzdychom ho vložil do obálky a napísal adresu, ktorú mu Amos zanechal. Zavolal Daniela, aby list bezpečne odoslal. Po Danielovom odchode zostal sedieť a pozeral na hromadiacu sa kôpku papierov a obálok. Zamračil sa na ne. Nebol dobrým obchodníkom. Alebo len nebol dostatočne zaučený? Bože, pomôž mi, prosím. Nezvykol sa často modliť, no váha zodpovednosti ho tiahla k zemi. Potreboval povzbudenie, a hlavne nejaký zázrak, ktorý by mu pomohol zvládnuť toto obdobie bez ujmy. Ešte na chvíľu zavrel oči a potom sa pustil do papierovania. Nenávidel to, ale dlhšie to už nesmel odkladať. Keby Amos vedel, že sa riadi heslom čo nemusíš urobiť dnes, odlož na zajtra, poslal by ho kadeľahšie. Alebo ešte horšie – vypočul by si ďalšiu siahodlhú morálnu prednášku o zodpovednosti. Boli si vekovo celkom blízki, a predsa mu Amos bol skôr otcom. Mohol za to ťažký život, ktorý ho zocelil. Keď si predstavil, čo si Amos pretrpel, striaslo ho. Nemenil by s ním ani za nič.

Vzal ďalšiu obálku, čítal ju, zapisoval, formuloval odpovede a čudoval sa, že mu to celkom ide. Možno nie je až tak na zahodenie. Len musí byť pod tlakom, aby sa mu darilo. A byť pod tlakom bez svojho kréda nedokáže.

S prácou skončil až neskoro večer. Z pracovne odchádzal so stuhnutým krkom. Zamkol ju, potom zamkol hlavný i zadný vchod a pustil sa po ceste domov. Pouličné lampy slabo osvetľovali zasnežený chodník. Nikdy sa nebál chodiť sám potme, no predsa sa mu uľavilo, keď odomkol dvere na svojej izbe v ubytovni. Často si ho doberali, že žije skromne, keď si môže dovoliť oveľa viac. Nezáležalo mu na tom. Bol stále sám, tak načo by mal veľký dom, keď by ho nemal kto vítať? A míňať na hotel? Tak rozšafný nie je. Skromnejšie podmienky mu stačili. Aspoň kým nenájde lásku svojho života. Pochyboval, že k tomu niekedy dôjde. Po náročnom dni sa opláchol, obliekol si ľahkú košeľu a sadol si na posteľ. Vytiahol starý denník a atramentovým perom začal písať dojmy z posledných dní. Na muža bol vždy príliš sentimentálny. Keby nevyrastá s troma sestrami, možno by jeho život vyzeral inak. Keď už ledva držal otvorené oči, zhasol petrolejku a ľahol si. Pričasto zabúdal na večernú modlitbu, no dnes s vďačným srdcom zašepkal pár viet svojmu Stvoriteľovi.

Ďalšie ráno bola sobota. Musel sa vrátiť do kancelárie a dokončiť rozrobenú prácu. Potichu si nadával, že stratí deň voľna. Zamkol svoju izbu, vyšiel na ulicu a jeho nálada sa zlepšila. Zasnežený Nashville mal svoje čaro. Všetko bolo pokojnejšie, ľudia sa menej ponáhľali a usmievali sa. Vykračoval si po chodníku, kúpil si šišku, z ktorej si odhrýzal a rozhliadal sa po zimnej nádhere. Stretol zopár slečien, ktoré sa naňho žiarivo usmiali. Znechutilo ho to. Už neexistuje žiadna dáma? Všetky sa mu hádžu k nohám a nedbajú na to, že o ne nestojí. Nájsť skutočnú ženu medzi Nashvillskou smotánkou bolo ako hľadať ihlu v kope sena. Mužov bolo pomenej, mnohým matkám vojna vzala synov, tie dlhé štyri roky uvoľnili morálku a pozrime sa. Ženy nemajú úctu samy k sebe. Pokrútil hlavou, znova si odhryzol z pocukrovanej nadýchanej šišky od Bacona a vychutnával si zimné ráno. Kým dorazil do Amosovho domu, bol celý premrznutý. Už bolo odomknuté, Daniel s manželkou udržiavali dom v čistote a strážili ho, kým bol Amos na cestách. Clara mu doniesla horúcu kávu. Poďakoval jej, zavrel sa v pracovni a bez dlhého otáľania sa pustil do nenávidenej práce. Po pár hodinách sa zasekol a nevedel pokračovať. Odhodil papier na stôl, prudko sa postavil a pochodoval po izbe ako zmyslov zbavený.