Tvoj svet mojimi očami

9

"Ja ťa milujem Sarah, milujem ťa najviac na svete." okolo krku som mala Liviine ruky, ktoré ma škrtili. Tisla si ma k sebe a nehodlala ma pustiť ešte dobrých päť minút. Pretočila som na jej správaním očami, pretože nás sledovalo dostatok ľudí a cítila som sa veľmi trápne. Milujem moju kamarátku ale niekedy má prehnané reakcie na nevhodných miestach.

"Livia stačí." zamrnčala som prosiac nech ma pustí. Tá mala však iné plány a preto svoj stisk ešte viac zosilnela. Môj kyslík mi dochádzal a žiaden som pomaly nedostával. Buchla som ju dlaňou do chrbáta aby si uvedomila, že ozaj stačí inak umriem. Vždy to tak robím no našťastie to pochopila a pustila ma. Zhlboka som sa nadýchla, upravila som si vlasy a zagánila som na ňu.

"Vzala si ma na závody Sara, neviem ako ti poďakovať. Som šťastná a veľmi vďačná a objatie je najlepšie poďakovanie." pokrčila ramenami s úsmevom na tvári.

"Miláčik stačilo by mi ako poďakovanie, keď by si si upratala v byte." jej výraz sa z usmievavého zmenil na kyslí. Zasmiala som sa nad tým a len som pokrútila hlavou. Chcieť po nej upratať byt je veľká veda. Síce je žena ale k upratovaniu nemá blízko.

"Dobre poďme sa baviť o reálnejších veciach. Zoznámiš ma s tým jazdcom, s ktorým máš robiť rozhovor?" George mi nepísal a nezrušil náš rozhovor čo bola malá pozitívna správa. Avšak stále som bola v napätí pretože neviem s čím na mňa bude vyrukovať pri rozhovore. Od krátkeho stretnutia s jeho priateľkou ubehli dva týždne. Môj článok s Landom som napísala, šéfka mi ho schválila a dnes večer vyjde na webovej stránke magazínu, z čoho mám radosť a rozhodne si ho prečítam ako prídeme aj s Liviou na izbu.

Georgovi som včera písala oficiálny mail, kde som si utvrdzovala naše stretnutie, ktoré má prebehnúť celý víkend. Ako som mu sľúbila tak strávim víkend u nich v boxoch aby som videla celý proces. Livia sa bude musieť zaobísť bezo mňa ale verím, že ona sa nestratí. Práve naopak nájde si rýchlo kamarátov. Tak či onak tá opica prijala toto pozvanie len kvôli tomu aby tu mohla pozorovať chlapov, o tento šport jej vôbec nejde.

"Livia netlač na pílu ešte aby ma neposlal kade ľahšie."

"Neboj sa, je to chlap a mal by mať svoju hlavu. Ak mu to dievča takto skáče po hlave tak by ju mal pustiť k vode. Len nech nie je pod papučou, to by bol chudáčik." moje stretnutie s Carmen som musela vyzradiť Livii, tá bola pekne nahnevaná a chcela jej napísať na IG dlhú správu, ktorá nebola dvakrát príjemná. Našťastie som jej to rozhovorila. Livia keď je nahnevaná tak je horšia ako chlap. Idú z nej nadávky jedna radosť a vedela by sa aj pobiť. Nie raz keď som s ňou bola na diskotéke tak ma ochraňovala ako pitbull.

"Ahoj ty musíš byť Sarah Steel, ja som Jamie, poslal ma pre teba George, ktorý ťa už očakáva u nás v boxe. Tu máš kartičku, ktorá ťa pustí ku nám." dievča, ktoré malo ledva meter šesťdesiat mi podávalo do rúk kartičku, kde bolo logo jeho tímu. Jej športové oblečenie bilo do očí pričom som videla ako si ju moja najlepšia kamarátka premeriava pohľadom a gúľa očami. Livia je proste Livia a ak niekto nie je oblečený podľa jej predstáv tak je to katastrofa. Časom si na ňu človek zvykne.

"Ďakujem ti Jamie, ak budeš taká dobrá a počkala by si ma bola by som ti vďačná. Livia ty choď hore a ja za tebou prídem ako budem môcť. Hlavne nič nevyveď a neurob mi hanbu prvého stupňa. Opatruj sa, ľúbim ťa." zamávala som jej a spolu s drobnou dievčinou som sa vybrala do centra diania.

---------------------------------

Stála som pri stene a pozorovala som čo sa deje predo mnou. Mechanici sa stále pohybovali, kontrolovali stav auta, leštili ho a gumy pozakrývali takými divnými plachtami. Do zápisníku som si zapísala, že sa na tie plachty musím spýtať, predsa len buď to zakrývajú aby na to nepadal prach alebo neviem. Cítim sa tu ako blondína, ktorá ničomu nechápe.