Tvoj svet mojimi očami

15

Prechádzala som chodbou, ktorá viedla do našej kancelárie. Od rána som mala stiahnutý žalúdok, nevedela som čo ma očakáva po príchode do práce. V kútiku duše som dúfala, že to nevidelo veľa kolegov, ale moje prosby neboli vypočuté.

Pravou nohou som vstúpila do kancelária, ktorá už bola plná pracujúcich ľudí. Trištvrte z nich sa otočilo smerom na mňa a skúmavo si ma dievčatá prezerali. Z niektorých pohľadom som cítila závisť, ktorá bola v tomto prípade neopodstatnená, iné pohľady boli našťastie normálne. Jediný pohľad, ktorý som nevidela bol súcitný začo som ďakovala všetkým svojím strážnym anjelom. U nás ak sa niekto pozerá na vás súcitne znamená to len jedno, šéfka si vás zavolá do kancelárie, ale môže to tiež znamenať, že šéfka tu ešte nie je a preto nie sú žiadne súcitné pohľady.

"Prečo si sa nám nepochválila, že si si začala s jazdcom formuly?" vyčítavý hlas mojej kolegyne menom Trisha sa mi dostal do uší. Trisha má stôl hneď vedľa môjho, pri mojom príchode do tejto firmy si ma vzala pod svoje krídla. Je skvelá kolegyňa a vždy si s ňou rada zájdem na víno po práci.

"Nemala som sa čím chváliť Trish. Ja a George spolu nechodíme, sme len priatelia." hovorila som hlasnejším tónom aby ma počuli všetci, ktorí sa na mňa pozerali. Nechcela som aby vznikali nepravdivé klebety, ktoré by mohli uškodiť Georgovi ale aj mne.

"Som zvedavá ako mi chceš vysvetliť tie vaše pohľady Sarah, neoklamete nikoho. Všetci videli pohľady, ktorými ste sa obdarúvali." strnula som pri hlase, ktorý sa ozýval za mnou. Zhlboka som sa nadýchla, otočila som sa na ňu pričom ma jej pohľad vôbec neupokojil. Práve naopak jej pohľad, ktorý bol kamenný ma totálne zneistil.

"Kancelária."

Stačilo aby vyslovila toto jedno slovo a mnou prebehla vlna všetkých negatívnych emócií. Strach zohrával tú najvýraznejšiu rolu. Bez zbytočných okolkov som išla za ňou, pohľady ostatných sa tento raz na mňa pozerali ľútostivo. Úplne som ich chápala, pretože taký chladný tón hlasu sme u nej nepočuli už dlho.

Elena si sadla za svoj stôl, rukou mi naznačila nech za sebou zavriem dvere a poukázala na stoličku pred sebou, na ktorú som sa mala usadiť. Kabelku som si položila na zem vedľa stoličky, na ktorú som sa následne usadila. Pomrvila som sa na stoličke pretože ma prepaľoval jej pohľad.

"Čakám Sarah." v hlave sa mi preplietali vety, ktoré jej chcem povedať. Je toho veľa a chcem aby pochopila, že to nie je tak ako to na internete vyzeralo.

"V prvom rade chcem povedať, že internet klame. Nie všetko čo je na ňom je pravdivé. George a ja sme len priatelia. Žiadny milostný vzťah medzi nami nie je, ani nie sme milenci. On má priateľku a ja som človek, s ktorým robil rozhovor a teraz sme došli do fázy, kedy chceme ostať v kontakte ako priatelia, kamaráti. Za druhé neporušila som nič, takže by som z toho nemala mať problém."

Potrebovala som sa obhájiť ale zároveň som nevedela z čoho by som mala mať problém, pretože som neporušila žiadne naše pravidlo.

"Uvedomuješ si, že náš web si momentálne pozerajú fanúšičky Georga a zväčša pod tvojimi článkami sú dosť nepekné komentáre. Pár ti ich zacitujem." do rúk zobrala tablet na ktorom si našla komentáre a začala čítať.

"Tá hnusná krava by si mala dať spiatočku, George je zadaný.

Áno zlatokopka sa nezaprie. Ide po ňom pre jeho peniaze.

Byť na mieste Carmen tak jej dám jednu facku za toto čo predvádza.

Obyčajná kurva, ako môžete toto zamestnávať?