Tvoj svet mojimi očami

11

Spolu s Liviou sme sa rozprávali na izbe. Jej deň mi už opisovala viac ako hodinu a ja ako jej dobrá kamarátka som ju. počúvala. Vôbec ma nepripustila k slovu čo mi na jednej strane nevadilo. Na druhej strane ak by sa pýtala na môj deň neviem čo by som jej povedala. Nechcela som jej povedať, že bola menšia drama na začiatku rozhovoru a určite som jej nechcela hovoriť o mojom dni s Georgom. Nič iné by som potom nepočúvala okrem jej podpichovania, ktoré by pretrvávalo dni, nie hodiny.

"Sara vieš čo som si na tebe všimla?" pokrčila som obočie nad jej otázkou. Čo by si len mohla všimnúť? Nechápala som jej otázke a moja hlava nevedela pobrať čo tým myslela.

"Nejaká novinka? Botox som si robiť nedala neboj" zasmejem sa nervózne. Toto vedie k hlbokej téme, ktoré sú u nej nezvyčajné. Buď je to myslené v zlom, čo je zväčša je alebo v dobrom ale to sa moc nestáva.

"To viem, bezo mňa by si tam neišla. Ale teraz vážne, vyzeráš šťastnejšie. Tvoja tvár je rozžiarená. Raduješ sa, keď dopíšeš článok. Podľa mňa ti táto zmena v práci prospela. Pri módnych článkoch si sa z úspechu netešila. Tu sa rozžiariš, keď článok dopíšeš. Tešíš sa na stretávania s jazdcami. Pozri na teba a Landa, píšete si aj po rozhovore, čo znamená, že si ťa obľúbil a ty jeho. Napĺňa ťa, že cez svoje články môžeš ukázať svetu kto ten daný jazdec v skutočnosti je." počas jej rozprávania sa pozerala na mňa. Svoje slová myslela vážne a boli  pozitívne. Páči sa jej moja zmena v práci ale neuvedomovala som si, že by ma to až tak moc ovplyvnilo. Ozaj sa rozžiarená?

"Pri módnej rubrike sa cítim isto, preto sa ti zdá že sa neteším keď článok dopíšem. Toto je pre mňa nové a to, že mi šéfka články schváli je pre mňa výhra. V tom prípade viem, že som ich napísala správny a je spokojná s mojou prácou. Avšak neviem si predstaviť robiť na tomto dlhšie. Máš pravdu vďaka tejto práci som si našla kamaráta, ktorý je šialený ale stále cestovanie a byť pod tlakom neviem či by som to dokázala."

Táto práca je super, cestujem, mám zadarmo vstup, hotel jediné čo si platím sú výdavky bokom ako nákupy, ale články musia byť napísané do určitých dátumov, fotky ku nim tiež. Tým, že jazdcov spovedám len cez ich závodné víkendy tak sa mi všetko komplikuje a už nepracujem päť dní v týždni ale sedem. Oddych nemám takmer žiadny a pomaly pociťujem, že som čím ďalej tým viac vyčerpanejšia. Moje telo nie je navyknuté na denno dennú prácu, síce nepracujem fyzicky ale pracujem s ľudmi čo je o psychike. Niekedy to je ťažké hlavne vo chvíľach keď mi do mojej práce mudruje niekto iný.

"Popremýšľaj o ponuke, ktorú ti dala šéfka. Sama premýšľa, že ti nechá túto rubriku, ktorú valcuješ. Tým, že pracuješ cez víkendy ti ona ochotne dá voľno aj cez týždeň dobre vieš ako ťa Elena zbožňuje. Premýšľaj..nenechaj si ujsť možno životnú príležitosť."

Jej slová mali čo do seba. Čo ak je toto moja životná príležitosť, ktorá a posunie vyššie? Môžem dosiahnuť niečoho väčšieho, ale som ochotná tomu obetovať tak veľa?

Moje hlboké premýšľanie bolo prerušené telefónom, ktorý mi oznamoval príchod novej notifikácie. Vzala som ho behom sekundy do rúk a pri prečítaní mena mi zaskočili vlastné sliny. Vypleštila som oči na obrazovku telefónu a nevedela som ako reagovať. Či otvoriť správu aby som videla čo ďalej sa v nej písalo alebo odložiť telefón na bok a nechať to plávať.

"Čo sa deje?" drgla do mňa Livia, ktorá chcela vedieť čo ma vyviedlo z miery. Ruku s telefónom som otočila na ňu a tá sa začala tváriť ako ja. Šok sa jej podpísal na tvári.

"Otvor tú správu Sarah Steel." moje ušné bubienky práve praskli z jej kriku, ktorým ma obdarovala. Veru zaobišla by som sa aj bez neho. Správu som však otvorila nie z dôvodu, že mi ona povedala ale preto lebo som bola zvedavá.