Tvoj svet mojimi očami

16

Naše mesto bolo zahalené do čierneho mraku, z ktorého kvapky padali jedným prúdom. Obloha sa každú chvíľu zafarbovala do fialovej farby, ktorý síce bola úchvatná ale hromy, ktoré túto scenériu sprevádzali také úchvatné neboli. Pri každom jednom ma striaslo nie od zimy ale od strachu. Mojou mysľou prechádzali rôzne myšlienky čo všetko sa môže stať vďaka jednej búrke. Myšlienky to boli hrôzostrašné a s tým najhorším možným koncom.

"Nepozeraj sa do toho okna toľko, vidím ako ti v tej hlave šrotujú kolieska a premýšľaš nad všetkým možným a nemožným." hlavu som otočila na Georga, ktorý v ruke držal čaj, z ktorého si upil a následne ho položil na stôl. Otočil sa smerom ku mne a na tvári vykúzlil úsmev.

"Povieš mi čo ťa viedlo k tvojej práci? Vidno na tebe že ťa baví ale čo ťa viedlo k tomu aby si písala?" v očiach mu bol vidieť reálny záujem. Na nič sa nehral ale zaujímal sa o to čo robím. Telom som sa k nemu natočila, pravou rukou som sa oprela chrbát gauču a zapozerala som sa na neho. Hnedé vlasy, ktoré mal predtým schované pod šiltovkou mal do všetkých svetových strán. Tým, že ich nemal upravené ho robili roztomilým a celý jeho vzhľad bol taký uvoľnený a ne-nalinajkovaný. Jeho tvár zdobil úsmev, ktorým určite dostáva do kolien každú jednu babu a ja nie som výnimka. Milujem na chlapoch pekný úsmev ale ten jeho je na nezaplatenie.

"Akonáhle som sa naučila písať tak som nedokázala prestať. V mojej hlave vždy vírili rôzne myšlienky, ktoré som potrebovala dať na papier. V škole som najprv písala do súťaží príbehy, na strednej sa moja vášeň len prehĺbila, keď som začala čítať články od mojej šéfky Eleny. Milovala som jej otvorenosť, úprimnosť a tvrdosť. Jej písanie ma vždy inšpirovalo pretože sa nebála vyjadriť svoj názor, chcela aby jej čitatelia vďaka prečítaniu vedeli čo ona, chcela aby si prešli tým čím ona.

Jej články ťa dokázali pohltiť, nedokázal si prestať s čítaním. A to bol zlom, kedy som si uvedomila, že aj ja chcem byť ako ona. Chcela som aby čitatelia hltali moje slová a tešili sa vždy na ďalšie publikácie odo mňa. Chcela som im predať nové skúsenosti, trendy alebo ich oboznamovať s novými vecami. Bol to môj sen, pre ktorý som sa dosť nadrela. Žiadne párty na vysokej škole, žiadne dovolenky. Stále som len pracovala, zlepšovala som sa a vďaka tomu pracujem pre môj vzor.

Elena ma prinútila vyjsť z mojej komfortnej zóny začo jej budem doživotne vďačná. Spoznala som teba, Landa či iných ľudí s ktorými som si veľmi sadla. Písanie o novom svete, nových ľudoch ma nesmierne baví a napĺňa. Čitateľ sa vďaka mojim slovám dokáže prehupnúť do situácie, ktorú som s vami prežívala. Môže vás spoznať viac a to len na základe mojich slov."

Vždy o svojej práci rozprávam vášnivo a s citom. Niektorí ľudia za celý život nerobia to čo ich baví ale ja som mala možnosť dostať sa tam, kde nie každý. Svoju prácu milujem, chodím do nej rada a ešte som sa dostala do firmy mojich snov. Viem, že tento istý pocit má aj George s jeho prácou, ktorá je náročnejšia ako tá moja či kohokoľvek iného. Síce sa to nezdá ale tento šport nie je vôbec ľahká káva.

Sledoval ma očami celú dobu čo som hovorila o svojej práci. Každé moje slovo hltal očami a počúval ma ako vzorný žiak. Jeho záujem o mňa a moju profesiu ma samozrejme potešil, pretože nie každý chlap sa rád rozpráva o práci a tobôž sa im nechce počúvať ženu, ktorá o nej rozpráva.

"Mladá a už úspešná vo svojej profesii to je čo povedať, Sarah. Išla si si tvrdo za svojím snom a tvoja tvrdá práca ťa dostala tam kde si teraz. Niekedy musíš obedovať voľnosť a zábavu pričom sa musíš sústrediť na veci, ktoré chceš v živote dosiahnuť. Práve preto, trištvrte ľudí nerobí čo ich baví, nedokázali sa vzdať svojej voľnosti a nepracovali na sebe tak tvrdo ako ty či ja."