predtým ako odídeš

4. dokonalosť sama

Odvrátim zrak, ľahám si na posteľ a započúvam sa do zvukov vrzgajúceho dreva, ktoré vydáva tvoje telo ako vychádzaš po schodoch.

"Ehm, nechceš zapáliť? Tá tvoja voňavá sviečka mi tú masáž veľmi neuľahčí," povieš ako vchádzaš do izby.

"Rob si čo chceš, ty si šéf,"

"Aspoň raz mi to dovolíš?"

"Keď to bude dokonalé, tak aj viackrát."

"Nič iné ako dokonalosť snáď ani nemôžeš očakávať," hráš sa na urazeného a ja premýšľam, či sa rozprávame o svetle, masáži, alebo niečom celkom inom.

Cítim príjemnú vôňu kvetov a bylín hneď ako položíš misku so zohriatym olejom na nočný stolík. Počujem zvuk tvojich prstov narážajúcich do viskóznej tekutiny a myseľ mi blúdi na miesta, kam možno nechceš, aby blúdila.

S napätým dychom očakávam prvý dotyk tvojich jemných teplých prstov. Výhoda byť v jednom kuse ľadová je aspoň takáto. Každý dotyk niekoho teplejšieho ako ja je ako balzam pre dušu.

Zacítim ťa skôr ako sa dotkneš mojej pokožky. Viem, že si tam, kde ťa chcem mať skôr, ako to vieš sám. Najprv cítim tvoje ukazováky, potom palce a ďalšie prsty, ako ma hladia a vmasírujú mi olej do pokožky.

Tvoje prsty sú nežné, pozorné, nevynechávajú ani jedno miesto bez dotyku. Zasypeš ma nimi nárazovito a okamžite ako lavína. V tom sa mierne zháčiš a tvoje m dotyky začnú byť premyslené, profesionálne a mechanické.

Vymyslela som si to predtým? Možno ani nie som tvoj typ, pomyslím si a rozhodnem sa, že ak to nebudeš ty, spravím sa sama keď odídeš. Je veľmi pravdepodobné, že to tak bude lepšie.

Si celý čas ticho tak sa na teba pozriem ponad plece. Zisťujem dôvod, prečo sú tvoje ruky také chladné, i keď pohľad si mal pred pár minútami hrejivý ako obedňajšie slnko. Zízaš do steny, a tomu, čo robíš nevenuješ ani jediný pohľad.

"Nemusíš sa pri tom pozerať na to, čo robíš?"

Pozrieš na mňa a tvár sa ti vyjasní.
"Ťažko sa mi na teba pozerá bez toho, aby som nemyslel na to, kde všade by som ťa chcel masírovať."

Chvíľku neviem ako mám reagovať. Neviem, či to myslíš úplne vážne, alebo len sranduješ.

"Kľudne do toho, máme predsa celú noc," odvetím so smiechom a rozmýšľam, či to nie je predsa len príliš sugestívne.

"Dávaj pozor na to, čo si želáš," odpovieš mi rovnakým hravým tónom. Už sa tvoj pohľad presúva na miesta, kde ti behajú ruky.

"Želala som si predsa celotelovú, nepamätáš? Čudujem sa, že ťa ešte zo mňa nebolia ruky."

Beháš mi rukami po chrbte, zrakom sledujúc krivky môjho tela. Nemusím sa pozerať, aby som vedela, že si ma obzeráš.