predtým ako odídeš

11. oxytocín

Prejde mnou kŕč, vzápätí ďalší a ďalší. Vyjdeš zo mňa, objímem ťa a preložím si cez teba nohu.

Mám chuť len spokojne zaspať. Som vyčerpaná, spotená a naplnená. Nie doslova, ale v podobnom kontexte.

Položím si hlavu na tvoju hruď a len tam tak ležím.

Hladíš ma po vlasoch a po mojom unavenom tele, ktoré sa cíti ešte viac zničene ako pred tvojou masážou. Asi v tom nie si tak dobrý. Ale šla by som znova. A nikdy neprestala.

Pozriem sa ti do tváre a len poznamenám: "Ďakujem za masáž, presne to mi chýbalo."

"Po dnešku mi budeš chýbať ty," zasmeješ sa.
"Seriózne, v čom NIE si dobrá?"

"Takže hodnotíš môj výkon aspoň na 90%?" opýtam sa, ale prirodzene dúfam, že dáš viac.

V duchu mám červené líca a mám ťa tak nejak ešte radšej. Akože viem, že za to môže oxytocín, ale páči sa mi tento pocit.

"Nekonečno percent," zasmeješ sa.

"Ale ale, čo si mal z matiky, vieš, že to je štatisticky hlúposť," natočím hlavu na teba.

Pozerám na tvoje jantárové oči, veselé, s pikantnou iskričkou v nich.

"Možno to nedáva zmysel," uznáš, "ale mne tiež nedáva zmysel, že som s tebou mal najlepší sex za celý život."