Mafia Twins

31.Kapitola

~Emma~
Prudko vstanem keď pocítim ako ma niekto oleje studenou vodou.
"Zvykaj si. U nás sa budí takto." Počujem jeho hlas. Ešte stále neviem jeho meno. Budem ho musieť nejako vypátrať, strašne ma to zaujíma.Mám pocit, že tu zostanem dlhšie tak aspoň nejakú zábavku si nájdem.
Oblečiem sa a pomaly otvorím dvere. Čože?! vykríknem v duchu.

Prekvapivo nie sú zamknuté. Žeby nejaká pasca? To sa mi moc nezdá! Odkedy sa necháva väzňom otvorené? Neviem či som väzeň, ale momentálne sa tak celkom cítim. Pomaly zídem dole schodmi do veľkej jedálne. Pri stole sedia dvaja mladí muži a jeden starší chlap. Jeden z nich je ten, ktorý má tak parádne zobudil. Mala by som mu poďakovať.
Druhého nepoznám, ale pamätám si jeho tvár. Niekoho mi strašne pripomína aké neviem si spomenúť koho. Ten najstarší muž vyzerá ako ich otec.
Pomaly kráčam bližšie k dverám. No zrazu "bum".

Nevšimnem si rozbitú dlaždicu na zemi a zakopnem o ňu. Aké nečakane! ozve sa znova moje podvedomie. Všetky oči sa zrazu upru na mňa. V "jeho" očiach vidím pobavený výraz. To je mi novinka. Takže môj večne arogantný únosca sa vie aj usmiať.
"Dobre ráno. Ako sa ti vstavalo?" Uštipačne povie.
V tom sa otočí aj ten starý pán, asi ich otec. Naše pohľady sa stretnú. Zarazene sa na mňa pozerá. Akoby sa zastavil čas. Nerozumiem tomu a nechápem čo sa deje, no odvrátiť zrak nehodlám.
" Otec?"
Náhle sa trhne, akoby sa prebral z nejakého sna.
"Odveďte ju do jej izby. Není naša návšteva a preto nebude s nami jesť za jedným stolom."
"Ale otec..."
"Dosť Alex. Niečo som povedal a to platí !"
Takže sa volá Alex. Nechápem čo to do ich otca vošlo. Stále cítim na sebe jeho pohľad.
V tom vybehne z izby akasi žena, asi v Alexovom veku (čo tipujem na takých 25) a pošepne mi, nech idem za ňou. Len čo ma vyvedie z jedálne, poriadne zavrie dvere.
"No to si mala šťastie. Obyčajne šéfko nebýva taký hrubý, ale niečo mu na tebe asi nesedelo." to si ma už prekvapene prezerá.
"Hmm postava v pohode, i keď moc vypracovaná teda nie je. Keby prijali nejakú vypracovanú a vycvičenú babu, tak to ešte pochopím. Ale ty asi moc na šport a cvičenie nie si že?" spýta sa ma.

"Nie. Ako myslíš prijali?"
"Noo. Neviem skade si, ale čo iné by si tu robila?" S údivom v očiach sa spýta a krúti hlavou. Pozerala som na ňu ako na zjavenie.
"Sama neviem čo tu robím." Táto veta vo mne niečo zlomí a ja začnem revať jak decko. Nespomínam si na nič čo bolo včera. Viem len, že som utekala pred Jackom, Matteom a Claire.
No neviem prečo. No zdá sa mi že to bolo dosť závažné.
"No nič ja tu pri tebe nemôžem byť celý deň. Tak ja idem. A ty hlavne nechoď šéfkovi na oči. Asi ťa moc v láske nemá. Tak paaa."
V tomto dome, alebo čo to je, nič nestíham. Ani som nestihla zareagovať a už niekto klopal na dvere. Čakala som to dievča no namiesto toho tam bol Alex. V rukách držal podnos s jedlom.
" Doniesol som ti raňajky. Môj otec povedal, že budeš jedávať tu a nie s nami v jedálni. Tak ti radím to rešpektovať." s týmito slovami odišiel. Nechápala som to,nechápala som nič a nikoho v tomto dome. Čo sa to vlastne deje? Prečo na mňa takto reagoval Alexou otec?

Tieto a ďalšie iné otázky mi zneli v hlave, no bola som príliš hladná a tak som sa postihla do jedla. Bolo úžasné, hneď po prvom súste som ho do seba začala hádzať až na tanieri neostalo vôbec nič. No zrazu mi myšlienky zablúdili aj k mojej rodine. Hľadajú má vôbec? Záleží im na mne? A prečo som vlastne ušla?! Nemať také nezmyselné nápady a nebyť tak tvrdohlavá no z tohto by sa nestalo! Začala som si nadávať,keď sa zrazu otvorili dvere a dnu ktosi vošiel.

Ahojte takže  máme tu novú časť a spolu s ňou niečo nové...dúfam že sa vám bude páčiť a ak máte nejaké nápady alebo niečo píšte za každý koment, prípadne vote budem rada.
Vaša Wewe❤️