Mafia Twins

20. Kapitola

~Claire~
Snažila som sa dočkať Emme ale nik nezdvihal. Vtedy som si so stresom pre seba povedala: "Emmaaaa kde si! Keď ťa človek potrebuje tak nikdy nezdvíhaš!" Po chvíli som započula ako mi zvoní mobil.
Crrrr...crrr...crrr
Emma mi volala okamžite som zdvihla a so slzami v očiach jej povedala že Jack mal nehodu.
Emma okamžite skrikla "Čo sa stalo? Prečo je v nemocnici?"po jej hlase som počula už ako sa jej slzy tlačili do očí. Keď som už prišla do nemocnice vyšiel doktor a Emma mu nadiktovala
všetky potrebné údaje.
Hneď sa spýtala na jeho stav pochvíli som prišla za ňou a bola som vystrašená. " On-on-on prežije to?!" začala som jej vravieť cez vzliky. Okamžite ma objala a začala utierať moje slzy so slovami "Pssssst bude to dobre, náš brat je silný on to zvládne neopustí nás!" no aj jej vyšla slzička. Po tom ako som sa upokojila išli sme sa za ním pozrieť ležal tak nehybne ako keby spal. Boli sme pri ňom asi hodinu a potom sme sa pobrali domov.

Takto sme za ním chodili každý deň dva týždne a stále nič. Dnes som za ním prišla iba ja lebo Emma nemohla. Stretla som tam aj chalanov z jeho "gangu." Samozrejme bol tam aj Liam. Keď som ho vydela prekrútila som očami a prešla okolo neho bez slova. No pri ostatných chalanoch som sa príjemne pozdravila a spýtala som sa ako je na tom. Dylan mi odpovedal " Stále rovnako!" no to už stali vo dverách a išli preč " Tak mi tá tú necháme!" s týmito slovami som ostala pri Jackovi sama.

Chytila som ho za ruku a jemne som mu povedala " Braček prosím ťa preber sa konečne! Chýbaš nám!" Bola som tam ešte asi hodinu no keď som sa postavila že idem odísť pomaly stlačil ruku. Okamžite som začala kričať "Doktor, doktor, zavolajte doktora!" Okamžite pribehla sestrička ja som je povedala "On sa asi preberá!" Ona vybehla a zavolala doktora, ktorý ma poprosil aby som odyšla. Hneď ako som vyšla z dverí začala som volať Emme.
Crrr..crrr...
"Linka je momentálne nedostupná zavolajte prosím neskôr."

Ako inak znova ho mala vypnutí. Znova som zavolala ale znova sa opakovalo to isté. Zavolala som teda Dylanovi "Chvála Bohu konečne!" vravela som s úsmevom na tvári.

"Jack sa prebral!" "To naozaj ideme za vami!" " Dylan počkaj prosím aj Em a zober ju tiež. Nemôžem sa jej dovolať!" "Okej počkám na ňu!" Hovor som ukončila pretože doktor vyšiel s miestnosti.
Ako je natom môj brat? Doktor povedal " Je na tom celkom dobre. Necháme si ho tu ešte asi 5 dní a prepustíme ho. Samozrejme podľa toho ako sa bude vyvíjať jeho stav." Bola som prekvapená, ale povedala som už s iskrami v očiach a s úsmevom na tvári " Môžem ísť za ním" "Samozrejme!"keď toto povedal okamžite som išla za ním. Objala som ho "Vďaka Bohu konečne si sa prebral!"a usmiala som sa.
On mi moje objatie opätoval.

Pochvíli za nami prišli chalani aj Emma. Povedala som jej že ak všetko prebehne bez problémov do piatich dní ho pustia. Všetci sme sa tešili no po pol hodine za nami prišla sestrička. " Navštevné hodiny sa skončili.Pacient musí odpočívať, odíďte prosím."povedala nám milo sestrička.
Rozlúčili sme sa s Jackom a pobrali sa domov bolo približne 10 hodín. Išla som si ľahnúť a ešte chvíľu pozerala do mobilu. Asi po hodine som išla spať. Bola som nadšená...všetci sme boli.