Mafia Twins

12. Kapitola

~Emma~
"Emmaaaa" hučí do mňa Lucas. Ja sa na nich nechápavo pozriem, no v tom si uvedomím, že ja stále hrám dookola jeden akord, zatiaľ čo oni už dávno dohrali.

"Si v pohode?" spýta sa ma Ela. (To je skratka pre Elizabeth)

"Jasné..." poviem aj keď viem, že to není pravda. Vlastne v pohode vôbec nie som. Celú skúšku rozmýšľam nad Mateom. Som do neho stále zamilovaná? Kládla som si túto otázku v duchu, ale hneď na ňu prišla jasná odpoveď "NIE". Áno, na začiatku skúšky som si to nechcela priznať, ale teraz viem, že je to pravda. Viem, že by som naňho nemala myslieť. Bude to len ďalšie sklamanie. Nechcem aby sa mi to znova stalo. Ale odvtedy ako sa znova objavil, tak som naňho myslela viac ako by som mala. Prečo sa musel objaviť rovno vtedy keď som už naňho skoro zabudla? Bohužiaľ len skoro.
To som už išla zo skúšky domov. Moc sme nenaskúšali, jasné že kvôli mne. Tak sme skončili skôr a dohodli sa na zajtra. Keď som však bola skoro pri našom dome, uvidela som tam nejakú siluetu postavy. Bolo už dosť a tma takže som nevedela rozoznať kto to je. A tak som sa rozhodla ísť domov a nevšímať si ho. Išla som najpomalšie ako som mohla. No v tom som zostala stáť ako prikovaná. Nevedela som sa pohnúť ako by ma niekto prilepil k zemi. Stál tam totiž Mateo. To nemôže byť pravda! Zas on? Už mám pocit že ma prenasleduje. Chcela som sa otočiť a ísť preč, ale v tom okamihu som so uvedomila, že takto nič nevyriešim. A tak som urobila ten najšialenejší nápad v mojom živote. Išla som rovno k nemu. Bola som už len pár krokov od neho, keď zdvihol zrak. Chvíľu sme tam na seba len tak pozerali  a nevedeli čo máme povedať. Ani jeden z nás nechcel prerušiť očný kontakt.

Po chvíli som však počula smiech mojej sestry. Vedela som, že ak nás spolu uvidí, bude z toho zbytočne robiť drámu. To už bola len kúsok od nás. Prvý krát v živote som bola rada, že bola tma. Bez vysvetlenia som mu len povedala, že už musím ísť a utekala som domov. Keď som sa pozrela z okna, videla som ako tam chvíľu zarazene stál a pozeral sa na dvere, ktorými som ešte pred chvíľou vybehla. Keď však počul moju sestru, asi si to rozmyslel a rýchlo od kráčal preč. Pocítila som akúsi prázdnotu. To sa mi len zdá. Navrávala som si. Aj keď som vedela, že to nie je pravda. Aj po tak dlhom čase som ho nevedela prestať milovať...