Mafia Twins

8. Kapitola

    ~Claire~

~ Na obede ~
Okamžite sa na mňa vyrútila s otázkou: "On sa ti páči? Že?" zaškerila sa. No to hádam nie.

"Kto! Akože!?" Jasne ze som vedela koho myslí. Pochopil by to aj blbec. Mňa snáď porazí. Hádam som na neho nečumela moc dlho. Aj keď. Jessice nič neujde. Stačilo by, aby som sa na nejakého chalana pozrela na par sekúnd a už je potom hlavná téma chalani.

"No kto asi?" povedala Jessica ironicky. Samozrejme ze irónia je jej najlepší kamarát.

"To som jediná, ktorá o ňom nevedela?" Snažila som sa odbočiť od témy, no márne.

"Neodpovedala si mi!"

"Nie čo si!" usmiala som sa. Snažila som sa tváriť normálne, no asi sa mi to nedarilo.
"Neklam mi,ja som ti tiež povedala kto sa mi páči!"osopila sa na mňa naoko nahnevane.

"Tebe asi nič neujde!" povedala som a usmiala som sa. Jassice sa páčil môj brat, ale nikto o tom nevedel. Iba ja.

"No to si píš,že nie!" A v tom sme sa začali obe smiať ako o dušu. No o chvíľu sa za nami objavil Jack.

"Čomu sa tak smejete?" spýtal sa.

A my sme jednohlasne odpovedali zo smiechom "To nepochopíš!"

"Môžeme si prisadnúť?" Jasné, že sme mu odpovedali "Áno." Jack si samozrejme sadol ku mne a tým rozdelil mňa a Jessicu. Z druhej strany si sadol Daniel. S chalanmi a Jackom som bola skoro stále. Dobre sme si rozumeli, pretože ako aj ich, aj mňa zaujímali motorky a autá. Keď sa toto dozvedeli jeho kamoši ich reakcie boli "Čo?! Však si dievča!" alebo "Ty a autá? Motorky? No to určite!" a podobne. No potom si zvykli. A dosť si ma obľúbili. Láska k autám a motorkam bola asi jediná vec, ktorú sme mali s Emmou spoločnú. Ale ona na rozdiel odo mňa chodila cez prázdniny na brigádu opravovať motorky. To mňa zas až tak nebavilo. Rada som sa rozprávala k tom, aké sú pekné, alebo najnovšie typy, ale babrať sa mi v nich nechcelo. Em vždy prišla celá zaspinena.
Náhle vybuchli všetci okolo stola do smiechu. Nechápavo som sa na nich pozrela. Potom som si uvedomila, že všetci pozerajú na mňa.
"Spravila som niečo?" nechápavo som sa spýtala.
"Áno... Teda skôr povedala." smial sa Jack a ani nemohol do povedať.
"Jack sa ťa pýtal, ze ci sa ti páči Liam a ty si povedala, že áno." potichu mi posepla Jess. Ups... To hádam nie. Zahanbene som pozrela do zeme a potom opatrne na Liama. Ten sa našťastie usmieval tak ako aj všetci ostatní. Od úľavy som si vydýchla. Takže to zobral ako vtip. To som sa už smiala aj ja.
Začali sme sa spolu rozprávať a potom sme sa pobrali na hodiny. Jess ma potiahla za ruku do triedy. S Jessicou som mala každý deň tri hodiny, ostatné som mala s Emmou. Jedna vec ma však zarazila. Kde je Emma? Pravdepodobne nacvicuje s kapelou. Zas vymeska hodinu. Ma šťastie, že rodičia nie sú doma. Inak by jej to len tak neprešlo. I keď. Rodičia sú zvyknutí. Musia byť. Emmu sa im v živote nedarilo "udržať na uzde". Bola iná ako ja. Niekedy som pochybovala že sme dvojičky.
"K tabuli! A hneď!" Vytrhol ma zo zamyslenia profesor. Pravdepodobne na mňa kričal už viac ráz. Odovzdane som sa bliekla k tabuli.