O

135 9 12

por jbismylifeforver

por jbismylifeforver

~~~~~~~~~~

Celá sa triasla. Rýchlo som ju chytil za pás, aby nespadla. Nečakal som, že to bude vnímať až takto. Ale aspoň viem, že som odviedol dobrú prácu. „Zhlboka dýchaj. Urobila si dobre, spravila si to dobre pre mňa." Šepkal som jej potichu do ucha.

„Len zhlboka dýchaj." Oprela si čelo o moju hruď.

Keď sa ukľudnila, odtiahol som sa, vzal som si tašku a odišiel som z miestnosti bez jediného slova. Vyšiel som z uličky na hlavnú chodbu. Všetci sa na mňa pozreli a začali si hovoriť nejaké veci. 'Ak ju uvidí niekto z tadiaľ vychádzať, nech sa pripraví na krásnu popularitu na škole' zasmial som sa nad svojimi myšlienkami. Na ďalšie vyučovacie hodiny sa mi už nechcelo ísť, tak som kráčal rovno ku vchodovým dverám, no bol som zastavený hlasom riaditeľa. Respektíve, hlasom môjho otca.

„Changbin, kam ideš?"

„Neviem, niekam, kde sa nebudem nudiť." Mykol som plecami. „Tak ty sa v škole nudíš? Hneď ti dám niečo robiť. A môžeš začať tým, že nebudeš chýbať ani na jednej hodine! A vysvetli mi, čo si zasa robil v zadnej časti školy?" ukázal prstom na chodbu, od kadiaľ som prišiel. V tom stadiaľ vyšla Eunji, v celej svojej kráse. Otec zdvihol obočie. „Slečna Kim, viete my vysvetliť, čo ste tam robili?!" vystrašene zostala stáť. „Obidvaja, do riaditeľne!" Začal kráčať a ja zarovno s ním. „Ona za nič nemôže, nechaj ju tak." Prehovoril som potichu. „Nenechám to tak. Bola v časti školy, kde máte zakázane chodiť, plus, bol si tam aj ty." Ukázal prstom na mňa a kráčal ďalej. So sklonenou hlavou som kráčal za ním a Eunji rovno za mnou. Všetci na chodbe sa na nás pozerali, čo mne nevadilo, ale ona to bude mať ešte veselé.

Skončili sme po škole. Nič nové. Ja sedím na stoličke pred riaditeľnou a Eunji tam ešte niečo rieši. „Nie, prosím, pán riaditeľ. Nevolajte mojím rodičom. Prosím." Keď som to započul, postavil som sa, otvoril som dvere a vošiel dnu bez toho, aby ma tam pustil. „Odchádzame." Chytil som ju za ruku a potiahol ju, aby sa postavila. „Changbin! Čo si to dovoľuješ?!" skríkol po mne otec.

„Čakaj vonku!" pozrel som sa na ňu prísno. Zavrela dvere a ja som sa otočil na svojho otca. „Keď ti nabudúce povie, že nemáš volať jej rodičom, tak im volať nebudeš!" „Prečo by som nemal? Je to žiačka mojej školy, mám na to právo!" „Zistíš čoskoro!" s tým som odišiel z riaditeľne. Eunji sedela na kresle a nervózne čakala. „Odchádzame!"

„Kam? Veď sme po škole!" nechápavo sa na mňa pozrela a začala kráčať za mnou. „Nie sme, ja tu nebude pretože to on chce." „A kam ideš?" „Ideme ku mne." Mykol som plecami. „Ideme? Jak ako ideme? Ja nikam nejdem!" zostala stáť. „Ale ideš. Kráčaj!" chytil som ju za ruku a odniesol som ju až ku autu, kde som jej otvoril dvere na mieste spolujazdca. Potom som si sadol na miesto vodiča a išiel som smer môj domov.

Eunji sedí na gauči a ja sa snažím spraviť niečo jesť. Bohužiaľ, nemám tu nič, čo by pod mojimi rukami nejako nezhorelo. Prešiel som do obývačky.

„Nevadí, keď objednám pizzu?" spýtal som sa jej. „A čo sa stalo s tým, že niečo navaríš?"

„Och, ehm.." chytil som sa za hlavu. „Nemám tu nič také-" „Veď si povedal, že tu máš veľa jedla a že určite sa nájde niečo." Postavila sa a prešla do kuchyne. „Jedine, že by si chcela cereálie s mliekom. To jedine dokážem spraviť bez toho, aby to nezhorelo."

„Ja niečo spravím."

Nakoniec sme skončili tak, že Eunji spravila nejaké špagety. „Zavezieš ma domov prosím?" postavila sa od stolu. „Nie."

„Nie? Ale ja chcem ísť domov."

„Nie, pretože ťa potrebujem na niečo, a musíš tu zostať." Postavil som sa tiež a podišiel ku nej. „Ale ja chcem ísť-" Prerušil som ju tým, že som priložil svoje pery na tie jej.

'Už teraz milujem tento pocit.'

Začal som ju dravo bozkávať a po chvíľke sa pridala aj ona. Vyzdvihol som ju a posadil na stôl. S pier som jej prešiel na krk, kde som jej spravil niekoľko značiek. Rukami som jej začal vyhŕňať tričko, ktoré som jej nakoniec dal dolu. Perami som sa dostal až k jej prsiam, kde som zostal dobrú chvíľku. Ako odmenu som dostal jej krásne vzdychy. Dal som jej dolu aj podprsenku. Vtedy som zacítil jej ruky na mojom tričku, ako sa mi ho snaží dať dolu. Odtiahol som sa od nej a tričko som si pretiahol cez hlavu a hodil ho niekam na zem. Znova som sa prilepil perami na tie jej.

Stiahol som jej šortky a nohavičky a zatlačil som do nej, aby so chrbtom ľahla na stôl. Dostal som sa až medzi jej stehná kde som zanechal jemné bozky. Prstom som prešiel ku jej vchodu a strčil som do nej dva prsty.

„Pripravená." Uškrnul som sa.

Odtiahol som sa. Dal som si dole nohavice a boxerky. Eunji si ma celého prezrela a ľahla si naspäť na chrbát. „Keď sa nebudeš báť, všetko bude v poriadku. Viem, že panna nie si." Povedal som nahlas a chytil som ju za pás, čím som si ju potiahol bližšie ku sebe. Znova som nám spojil pery dokopy a vtom som do nej vstúpil. Prehla sa v chrbte a hlasno zavzdychala do nášho bozku.

„Oh babygirl, si tak úzka." Zavzdychal som. Pery som prilepil na jej krk a začal som sa pomaly hýbať. „Rýchlejšie." Zavzdychala a tak som spravil, to čo si žiadala. „Ešte, rýchlejšie!" pridal som na maximum. Po celom dome bolo počuť len zvuk našej dotýkajúcej sa kože, náš hlboký dych a vzdychy.

„Daddy"

„Och babygirl, povedz to ešte raz." Povedal som pomedzi vzdychy a prirážal som do nej ešte viac agresívne.

„Daddy, ja-"

Začala sa celá triasť, čo znamenalo, že sa za chvíľku spraví. „Ešte chvíľku babygirl. Urobíme sa naraz." „Teraz!" prsty som premiestnil na jej klitoris, ktorý som začal masírovať pre intenzívnejší orgazmus. S výkrikom toho druhého mena sme sa spravili. Udýchane som položil hlavu na jej rameno a z hlboká sme obaja dýchali. Dal som jej jemný bozk na rameno a odtiahol som sa od nej. Vystúpil som z nej a obliekol som si boxerky, ktoré ležali niekde na zemi.

„Berieš prášky, že áno?" prikývla. „Ideme sa osprchovať princezná." Vzal som ju na ruky a spoločne sme prešli do kúpeľne. Poriadne sme sa osprchovali, požičal som jej nejaké moje oblečenie. „Ideme do obývačky, niekto príde." Vzal som ju znova na ruky, keďže bola dosť unavená a položil som ju na gauč.

~~~~~~~~~~