Nočná obloha

8.

Sledovala som ako sa malý Brequewkovia hrajú. Boli tak zlatý. Jeden ku mne prišiel a ľahol si ku mne. ,,Čo maličký?,, Jemne som ho napravila. Vystrela som si zadné, dala na zem hlavu, počúvala smiech a radosť. ,,Nevieš do kedy nás tu bude ten zlý pán držať Luna?,, zapišťal. Bezradne som zavrtela hlavou. ,,Neviem ti to povedať maličký. Skúsim sa ho spýtať či by ste aspoň vy maličký nemohli hrať vonku, dobre?,, navrhla som. Kukla som sa naňho. Jeho očká zažiarili. ,,To by si kvôli nám urobila Luna?,, nadšene výskal. Prikývla som. Maličký hneď vybehol za jeho súrodencami a oznámil im novinku. Posmutnela som lebo som vedela že za to čo som sľúbila dostanem ja. Pre nich teraz čokoľvek. Keby tu neboli zbláznila by som sa ako Akemi. A to je posledné čo chcem. Hrali sa akurát na zlých a dobrých. Ja som bola tiež zaradená do hry. Chceli aby som niečo robila lebo vyzerám ako mŕtvola a oni sa vždy zľaknú. Bola som boh ktorý na nich pozeral a keď zomreli mala som im dať rozhodnutie do pekla alebo do neba. Ležala som na boku stíčenou hlavou, dozerala. Páčilo sa mi ako chceli stále vidieť či sú dobrý. Ďakovala som mesiacu za takéto pokojne chvíle. 

Naoko posledné chvíle motal okolo oázy. Nedávalo mu to zmysel. Prečo zrazu ju odniesol. A hlavne prečo?... Však vravel že to zistil až keď sem prišla. Alebo mi v tom klamal. Vzdychol som si. Čo som to spravil?... Zastal som pri jazere. Jej obľúbené miesto na sedenie a urovnanie myšlienok. Stisol som oči. Uvidel som jej puto. Bolo silné z mojej strany a verím že aj z jej. Len slabla. A to sme si uvedomovali všetci. Vedľa mňa sa posadil otec. ,,Chlapče. Choď ju nájsť. Viem ako sa trápiš.,, rozkázal mi. Iba som pokrútil hlavou. ,,Nevieš aké to je. Prišiel som o jediného kamaráta, ktorý mi zároveň klamal a aj o tú na ktorej mi záležalo viac ako na niekom inom.,, zasyčal som. Otec na mňa len smutne pozrel. ,,Exterreri sa blížia!,, zakričal jeden z Kendallov. Obzrel som sa. Na ich čele niekto letel. Zamračil som sa. Vybehol som zo svojho miesta a bežal sa postaviť vedľa Kendalla ktorý bol Kaedin strážca. Výčitky sa na ňou poukázali. Pozrel som sa kde smeroval jeho pohľad. Zostal som v šoku. Zastali pár metrov od nás. Letec pristál. Keď sa pozrel smerom k nám zostal som v šoku. ,,Akemi?!,, zaskočene vyšlo zo mňa. Kráčal bližšie a pomaly ku mne. ,,Zdravím ťa kamarát. Dlho sme sa nevideli.,, Bol tak blízko až som mu videl škrabance na tvári. ,,Čo sa to stalo s tebou?,, spýtal som sa. Nikto iný sa neodvážil k slovu. ,,Nič. Len ma už prestalo baviť sa hrať na dobrého. Tak som prišiel zničiť aj to posledné na čom vašej drahej Lune záleží.,, Uškrnul sa. Kývol Exterrerim na ním aby nás obkľúčili. Bolo ich priveľa. Kde sa schovávali. Odpľul som si. ,,Chceš aby prišla o každého jedného tu z nás? Alebo si chceš len dokázať že máš tu moc čo ti nedali tvoji rodičia?,, zavrčal som. Všetci zmätene na mňa pozreli. Akemi znechutene pozrel na mňa. ,,O čom to hovoríš?,, falošne sa zasmial. ,,Ja tu moc mám a aj som mal. Už ako malý Saukuryn. Nevieš o čom hovoríš.,, odfrkol si znudene. Nahnevane som mykol chvostom. ,,Tak prečo si Luna vybrala mňa a nie teba?,, podsekol som. Zasiahol som do živého. Usmial som sa. Jemne som kývol chvostom Kendallovi. Vedel som že sa ukážu. Vedel som že prídú trýzniť nás za to že sme ju neochránili. Len som nevedel že príde on. Ale vedel som aj to že Kendallovia vždy chránili oázu. Preto som ich včera poprosil aby tu zostali. Boli to štyri dni čo ju väznil. ,,Myslíš že ma ty! Zastrašíš. Zabudni.,, vyštekol a vrhol sa na mňa. Hneď som vybehol. S parohmi som ho vyhodil do vzduchu. A tým som získal čas pre Kendallov ktorý sa schovávali. Vybehli a vrhli sa na Exterreriov. Obzrel som sa po Akemim. Stál hrdý oproti mne. ,,Vidím že niekto trénoval kým sme sa nevideli.,, odsekol. ,,To myslíš tých pár rokov?,, uškrnul som sa.  Rozbehol som sa proti nemu. On vyskočil. V poslednej chvíli som zastal. Vyleteľ a strmhlav ku mne. Pripravil som si ľadový dych. V poslednej chvíli to chcel strnúť ale zasiahol som ho. ,,Vidím že si získal aj ty svoj plameň. Škoda že ona nevidí akú spúšť si spôsobil v oáze kde tak chcela strážiť mier.,, zavrčal. To ma obarilo ako horúca voda. Obzrel som sa. Všade bol boj a krv. ,,Čo som to spravil?,, pošepky som sa to spýtal. Sklonil som hlavu. Ten šok ma oblial tak že som sa ani nepohol. Akemi tu situáciu využil a rozbehol sa ku mne. 

Sledovala som dážď čo vonku padal. Maličký mi za odmenu pomohli bližšie k otvoru. Cítila som že sa v oáze dačo deje. Pozrela som sa na maličkých so strachom. Oni mi ten pohľad opätovali. V diaľke som sa zbadala dve lietajúce postavičky. Jeden bol Akemi a druhy som nevedela určiť. Zamračila som sa. Troška som sa posunula aby som im nezavadzala. ,,Luna čo robíš tak blízko otvoru?,, spytoval sa Akemi. ,,Chcela som vidieť dážď,, zakňučala som. Ten druhý sa posadil do úplného rohu a pozoroval ma. ,,Počúvaj ma. Povedal som žiadny kontakt s vonkajškom.,, zhúkol na maličkých. ,,Na nich nekrič. Už len to že ich tu väzníš je pre nich trest.,, odsekla som. Akemi na mňa nahnevane zazrel. Ofrkol si a prisadol si k tomu druhému. V tej chvíli mi doplo kto to je. Ďalší Saukuryn? Vari si našiel niekoho iného. Uškerila som sa. Maličký si rýchlo pritúlili k môjmu čoraz viac chladnejšiemu telu. Akemi riešil s ňou dačo. Vyzerala natešene ale aj sklamane. Vzdychla som. Určite jej natáral rozprávky ako mne. Po chvíli vyletel a ona si sadla k vchodu. ,,Smiem otázku Luna?,, po dlhom tichu sa spýtala. Prikývla som. ,,Keď viete aký je prečo neujdete?,, usmiala som sa. ,,Keby som mohla.. nevládzem sa ani zdvihnúť. Nieto utiecť. Vidím že nie si moc nadšená.,, zašepkala som. Obzrela sa na mňa s smútkom. Zavrela som oči. Nevedela som sa na to pozerať dlhšie. Uvidela som puto ktoré mám s Naokom. Silnelo každým dňom. Ale ja som slabla. Povzdychla si. ,,Mrzí ma že sa to dozvedáš odo mňa ale on klamal všetkým. Aj tebe,,