Nočná obloha

3.

Po príchode k rieke som zbadala Akemiho ako na mňa čaká. ,,Tu si Aesho. Kde si bola?,, spovedal. ,,Zaniesť malého Kiridiana k jeho rodičom.,, pohodovo som povedala. Zostal stáť. ,,Čo si?,, zachrčal. Uškrnula som sa. ,,Ideme?,, spýtala som sa. Zasmial sa. Pobehol ku mne. ,,No...ehm,, ,,Áno?,, nadvihol obočie. ,,No vieš prečo ešte chodia stvorenia k oáze v túto dobe?,, spýtal sa. ,,Neviem, prečo?,, ,,Chodia tam kvôli hľadaniu životného partnera. Je to počas obdobia splnu. Na celý život.,, vysvetlil mi to Akemi. Pozrela som sa naňho. Bol celý červený. V tej chvíli som ľutovala ďalšiu otázku ktorú položím. ,,Ako viem že som ho našla?,, Na to sčervenel ešte viac. ,,Nooo...ehm..Spoznáš to keď zacítiš a uvidíš to spojenie. Ako mi to mamina vysvetlila. Keď ho ucítiš, je cítiť tak výrazne. A keď zavrieš oči vidíš to spojenie s ním.,, frustrovane zakňučal. ,,A ty si už ho našiel?,, zvedavo som nadhodila. Smutne zavrtel hlavou. Chápavo som prikývla. Nasledovalo tiché kráčanie. -To mi dúfam povieš presnejšie čo je toto hľadanie, však?- zafňukala som. -Joj, dieťa vysvetlím lepšie. Akemi to trafil dobre. Len s tým cítením je u každého druhu inak. U nás mladá Luna je to tak...Tebe by mal voňať ako sladký med. Neviem prečo ale aj ja som to tak mala a myslím že aj tvoji rodičia tak?- Usmiala som sa. -Áno mali to tak aj oni. Ďakujem Emiyo- -Nieje zač dieťa- Pozrela som sa hore na oblohu. Ani jeden obláčik. Usmiala som sa ešte viac. Troška som zrýchlila a obzerala sa navôkol. ,,Je to tu tak krásne.,, s obdivom som si povzdychla. ,,Verím že to obdivuješ ale nie všetko je tak pekné ako to vyzerá.,, poznamenal. Dobehol ma, pokračovali sme ďalej. 

,,To sme už v polke?,, prekvapene som sa spýtala. Hrdo prikývol. Začula som rev. ,,Čo to bolo?,, nervózne som sa spýtala. Akemi sa na mňa pozrel zmätene tiež. Nadýchla som sa. Hlava mi rozkazovala utiecť, schovať sa. Nohy nie. Rozbehla som tým smerom. ,,Kaede! Kam to ideš preboha?!,, zakričal na mňa Akemi. Bežala som ako som vládala. Prišla som na čistinku. Stáli proti sebe dvaja Wardeny. Jeden z nich bol Verdant a druhý Hellion. Ľutovala som čo idem spraviť. Rozbehla som sa medzi nich. ,,PRESTAŇTE!!,, zavrčala som. Oba Wardeny zaskočene pozreli dole na mňa. ,,Ak sa chcete pobiť tak najprv zabite mňa,, zavrčala som ešte hlasnejšie. Hellion sa po mne rozbehol ale Verdant ho zastavil. ,,Stoj...Ona je nová Luna...,, hlboko sa ukloňil. Hellion najprv zazrel naňho. Ale uvedomil si že som to ja. Tiež sa hlboko ukloniľ. ,,Prosím klaňanie nie je treba. Prečo ste si šli po krkoch?,, zasyčala som. ,,Nevedeli sme sa dohodnúť ktorý z nás by mal ísť na stretnutie a ktorý strážiť les.,, povedal Verdant. Obzrela som si ich oboch. ,,Prečo nejde obaja?,, spýtala som sa s miernejším tonóm. Obidvaja sa pozreli po sebe. ,,Ale do teraz nám nikto nenavrhol takúto možnosť. Nás to napadlo ale nevedeli sme či môžme.,, povedal prekvapene Hellion. Usmiala som sa. ,,Ja vám dávam túto možnosť za to že ste odhalili že som nová Luna. Len sa nesmiete takto vraždivo hádať. Oáza je predsa miesto mieru.,, jemne som oboch štukla hlavou do nôh. Obidvaja prikývli. ,,Kvôli tebe Luna. Aj keď sme sa vždy hádali kvôli tomu.,, zasmial sa Verdant. Aj Hellion sa zasmial. ,,Ďakujeme Luna za takúto možnosť.,, Šťastne som prikývla. Vedľa mňa pristál Akemi. ,,Si v poriadku?,, spýtal sa. ,,Som, títo milý Wardeny sa len hádali. Usmernila som ich a už sú v poriadku.,, zasmiala som sa a vyšla som z čistinky. On ma len nasledoval. -Si už teraz úžasná Luna Kaede- počula som šťastný hlas Emiyo. Pozrela som sa hore na oblohu. Už je noc. -Som rada že ti robím radosť- ,,Smiem vedieť ako si ich skrotila?,, spýtal sa Akemi. Uškrnula som sa. ,,Nepoviem.,, vyplazila som mu jazyk. Uškrnul sa. ,,Ty jedna tajomníčka,, chytil ma a vyleteľ do nebies. ,,Si sa zbláznil?!,, kričala som z plného hrdla. ,,Nie,, zasmial sa. Pomohol mi mu vyliezť na chrbát. ,,Chcem aby si videla čaro nočnej oblohy v lete.,, začervenal sa. Obzrela som sa. Zadržala som dych. ,,To je krása.,, Usmial sa. ,,Povedz mám to odpustené?,, Otrávene som prikývla a pozerala dole. Obdivovala som to. Zbadala som že nie sme sami hore v nebesiach. ,,Akemi nemali by sme byť hore,, so strachom som sa schúlila. ,,Čo?...Jaj to myslíš. Nie neboj. Sú to naši. Tebe neublížia.,, poznamenal. Pozrela som sa okolo. Aj keď som sa bála, obdivovala som zas a zase výhľad. 

Nad ránom sme došli do púšte. Tri dni nám to trvalo. Pristál. Zliezla som a pozrela sa do diaľky. Videla som obrysy asi oázy. ,,Pozri koľko stôp.,, uchvátený Akemi skonštatoval. Pozrela som sa na zem. Je ich tak veľa. A to len kvôli tomu že je spln. Vlastne kvôli nej. ,,Ideme?,, spýtal sa Akemi. Prikývla som a rozbehla sa za ním. 

Došli sme. Sme tu. Zostala som stáť na kraji. Čakala som kým sa Akemi zvíta s jeho rodinou. Jeho tmavé pierka na slnku svietili. Usmiala som sa. Potichu ku mne podišiel veľky čierny Kendall. ,,Zdravím Aesho.,, Strhla som sa. ,,Zdravím aj ja vás Kendall. Som Kaede.,, predstavila som sa. Kendall si sadol vedľa mňa. ,,Čo ťa priviedlo sme do oázy?,, ,,Bezpečie,, chápavo,, prikývol. Zrazu prišli Verklixini. Vpredu bol asi vodca. Vedľa neho mladšia podoba. Len mal rohy celé čierne. Pozrel sa na mňa. Naše pohľady sa stretli. Chvíľu sme tak zostali. Potom som obrátila zrak. ,,Mladý Naoko. Syn vodcu Veklixinov.... Kaede, prečo nie si v jaskyni?,, spýtal sa Kendall. Jeho pohľad spočinul na mne. Bol otcovsky. ,,Rodičia mi zahynuli pri útoku Exerreriov. Myslím aj súrodenci. Povedali mi že tu je najbezpečnejšie. Tak som tu.,, odpovedala som s úctou. Zakašlal. ,,Prišla si v sprievode mladého Akemiho?,, prikývla som. Uškrnul sa. ,,Hľadá partnerku už dlho. Nevynechal ani jedno stretnutie. Je mi to ľuto. Ak sa neurčí nová Luna oáza pomaly zanikne.,, zasyčal smutne. Chápavo som prikývla. ,,Smiem vedieť ako to tu všetko prebieha?,, zvedavo som sa spýtala. ,,Asi si prvykrát tu čo?... Však jasne že si.. Po štyroch rokoch konečne vidím Aesho osobne. Keď nastane spln. Vodca Verklixov sa postaví vedľa každého Wardena. Začne reč. Po skončení reči by mal mesiac určiť Lunu. Len tieto štyri roky sa nič neudialo. Možno tým že si tu ty sa to už zmení.,, Srdečne sa usmial. Úsmev som mu vrátila. Pozrela som sa po Akemim. Môj pohľad znova zachytil Naoko. Tentoraz sa na mňa usmial. Sčervenala som a odvrátila som sa. V tej chvíli som zachytila pohľad Akemiho. Sčervenala som ešte viac. 

-Čo sa to deje?!-