Nočná obloha

10.

Zacítila som ako sa zdvihol vietor. Pozrela som sa na Saki. Už stála na nohách. ,,Čo sa deje?,, spýtala som sa. Opätovala mi pohľad. Vyzerala vystrašene. ,,Tornádo. Musíme vyletieť.,, rýchlo povedala, podišla ku mne a pomohla mi hore. Vyletela. V tej chvíli za nami vybehli Exterreri. ,,Sledovali nás Saki.,, zakričala som. Vystrašene vykríkla. Pred nami prichádzalo tornádo. ,,Musíme ho obísť. Drž sa Luna!,,  Zakliesnila som sa o ňu. Obzrela som sa dozadu. Zbadala som to posledné čo som chcela vidieť. ,,Akemi za nami Saki!,, zhukla som. Saki hneď zastala a pozrela sa naňho. ,,Čo chceš teraz Akemi?,, zavrčala. ,,Čo to robíš Saki?,, pošepky som sa spýtala. ,,Zachraňujem ti život. ,,Odpovedala. Keď bol blízko nás zavrčal. ,,Som si mohol myslieť. Prečo si moju Lunu zobrala. Vari mi ju chceš aj ty ukradnúť.,, pozrela som sa dole. Rieka, tentoraz mi to vyjde. ,,Nechcem. Ale taký život si nezaslúži. Nevidíš ako trpí?,, spýtala sa Saki brata. ,,Netrpí však je so mnou. Nič sa jej nestane.,, Zasmial sa. Saki sa naňho sklamane pozrela. ,,Už si jej ublížil. Veľakrát.,, poznamenala Saki. Pozrela som na ňu. Ona mi uchom kývla. Vedela som čo mám spraviť. To čo povedala bola asi preňho posledná kvapka. Vrhol sa na nás. A aj v tej chvíli ma Saki vyhodila do vzduchu. Strmhlav som sa rútila do rieky. ,,Znova tak neutečieš!,, zakričal za mnou Akemi. Pozrela som sa hore. Saki zdržovala brata len aby som sa bezpečne dostala do vody. Ako som sa dostala do vody, začala som plávať a hlbšie sa ponárať. Keď som si bola istá že som dosť hlboko, hneď som plávala popri prúde. Plávala som dlho. Keď som si bola fakt už istá že môžem vyjsť z vody zacítila som jemne ťuknutie do nohy. Otočila som sa. Zostala som v šoku. Arraroi. To mu neutečiem. Už keď som začala panikáriť všimla som si prečo do mňa ťukol. Za ním plávali všetci vodný tvorovia. ,,Ty budeš naša nová Luna, tak? Vidíte treba jej pomôcť.,, zakričal, všetci sa opreli o mňa a tlačili ma hore k povrchu. Vyliezla som z vody. Otočila som sa k nim. ,,Ďakujem.,, pozrel na mňa s úctou v očiach. ,,To je naše poďakovanie že ste nažive.,, povedal a vhupol do vody. Zacítila som že ma niečo sleduje. Rýchlo som sa postavila na nohy. Skoro som stratila rovnováhu. Ale stojím. Pomaly som začala kráčať. Zacítila som sladký med. Naoko. Je tu dakde. Zmenila som smer mojej chôdze. Šla som za ním. Z kríka vyšli zvuky. Pozrela som tým smerom. Zrazu na mňa vyskočilo niečo veľké. Keď som si všimla že je to Exterreri, zbledla som ešte viac ako som bola. ,,Aha koho to tu máme. Už nám neutečieš.,, usmial sa. Pozbierala som všetku odvahu čo mi zostala a kopla som ho. Stratil rovnováhu a ja som to využila a rozbehla sa preč. Zotavil sa rýchlo. Hneď mi bol za chvostom. Rozmýšľaj Kaede. Zbadala som kameň. Tam sa ho zbavím. Rozbehla som sa tam. Keď som bežala nasledovala ma trhlina. Musím ho tam zhodiť. Zatočila som a zabrzdila som, takže sa o mňa potkol. Len som nerátala s takou váhou. V poslednú chvíľu sa mi zachytil o boky. ,,Pusti sa!,, zhukla som. Predne som mala na hrane. Snažila som sa ho zhodiť. Nešlo. Pozrela som sa dole. Ak sa pustím nezachránim nikoho. Ani seba. Vytasila som pazúry pre lepšiu podporu. Všimla som si ako blízko má zuby. V tej chvíli som si spomenula čo mi vždy pripomínal otec. ,,Nech sa deje čokoľvek nezabudni. Sme necrotoxický. Ak sa dá využi to v svoj prospech,, usmiala som sa. Opatrne som zdvihla môj chvost a nechala som ho aby do mňa zahryzol. ,,Hlúpa.,, zasmial sa. Keď sa dotkol mojej kože krv sa mu dostala do chodu jeho tela. Tak dostal necrotoxický jed do seba. Začal sa triasť a pustil sa. Posledné čo už len musím spraviť je sa zdvihnúť. Začalo pršať. ,,Nie len to nie.,, Pod mojimi labkami sa začalo tvoriť blato. V jednej chvíľke som bola zakliesnená a teraz padám voľným pádom do otvorenej náruče smrti. Som to ja skvelá. Len jednu vec som si uvedomila. On predtým povedal že mu už neutečiem. A Akemi vravel že všetko bolo v pláne. V tej chvíli mi všetko doplo. On to mal dopredu naplánované. Zavrela som oči. Akceptujem svoju smrť.

Keď som necítila bolesť pomaly som otvorila oči. ,,Saki?,, Unavene sa na mňa usmiala. ,,Našla som ťa presne v čas.,, pošepkala. Pozrela som sa na ňu lepšie. ,,Máš zranené krídlo. Ako si dokázala sem doletieť..?,, spýtala som sa zranene. Už zašiel ďaleko. ,,Kam utekáš Saki.... s MOJOU LUNOU!!!!,, vykríkol a vyletel ako víchor za nami. Akemi nás ľahko dobehol. Chytil Saki okolo krku a tlačil s ňou dole. Saki ma odhodila od nej preč na kraj. Nechala sa zhodiť do trhliny. ,,Tak keď jedna je preč. Treba sa zbaviť druhej. Bola si zlá Luna.,, zavrčal a pozrel sa na mňa. ,,Treba ťa potrestať.,, uškrnul sa. Rýchlo sa vo mne nabral strach. Pomrvila som sa na svoje nohy a rozbehla sa preč. Bežala som krížom cez lúku. Idem len ďalej a ďalej od oázy. Začali mi chradnúť nohy. ,,Nie nie teraz.,, prosila som. ,,Prosím niekto. Pomôžte mi. Prosím!,, kričala som. Akemi ma dobehol. Zhodil ma na zem a stisol mi krk. ,,Prečo si len nepočúvla. Mohli sme byť šťastná rodinka. A moh-,, napľula som mu do tváre. Zamračil sa. ,,Takže ešte stále chceš odporovať.,, Dusila som. Musela som s dačím prísť. Otvoril ústa. Využila som tú chvíľu aby ma uhryzol. Zavrtel hlavou a začal sa kmásať. Vďaka tomu ma pustil. Zakašlala som. Nadýchla som sa konečne. ,,Hráš odporne Kaede. To sa mi páči.,, usmial sa a otočil sa ku mne. Postavali som sa zoči voči mu. ,,Ak mám zomrieť tak s odporom.,, zachrčala som. ,,Nenechám ťa zomrieť. Ale pohrať sa môžme.,, odsekol mi. Vybehla som prvá. Ale nie k nemu. Bežala som neďalekej skale. ,,Kamže?!,, zakričal za mnou. Keď som už bola dosť blízko otočila som sa. Bol mi tvárou tvár.Len s rozdielom že jemu to už nešlo zastaviť. Skrčila som sa a keď bol nado mnou plnou silou som skočila. Zakuckal a spadol vedľa mňa. ,,Čo si to za Lunu?,, spýtal sa. Neodpovedala som. ,,Viem o tom že na tvoj rozkaz Exterreri zaútočili na moju rodinu.,, vyštekla som a pozrela sa naňho. ,,Nikdy som ti nemala veriť!,, V tej chvíli na mňa skočil.