Strhlo ma zo spánku. Obzrela som sa. Bola som v tej našej jaskyni. Nič sa z toho nestalo. ,,Bože prečo som bola tak naivná.,, Pozrela som sa dole na seba. Bola som taká istá ako predtým... Pozrela som sa navôkol seba. Prečo vždy naletím mojim snom. Vstala som a vyšla som z diery. ,,Ahoj srdiečko nechceli sme ťa budiť.,, pozdravil ma otec. Kývla som im hlavou a sadla som si k nim. Začala som jesť. ,,Ako ste sa vyspali vy?,, spýtala som sa. ,,Dobre ale vidím že ty nie moc dobre.,, prikývla som na znak súhlasu. Zbadala som biele svetlo. ,,Odkedy tu máme dieru?,, zvedavo som k nej prišla. Zbadala som krásnu nočnú oblohu. ,,Odkedy tvoj otec nám nesie kríky z vonku.,, odpovedal mi Fudo. Zavrela som oči. Ucítila som sladkého medu, lillií a puto. ,,Mami? Verklixiny majú vôňu lilii?,, spýtala som sa. Mamina prikývla.  ,,Chceš mi že máš puto s niekým z verklixinov?,, spýtala sa Eri. -Pamätáš si ma dieťa?- spýtala sa Emiyo. Usmiala som sa. Možno sa to len začalo. 


(A to je všetko dúfam že sa vám to páčilo a zatiaľ.) 

Autor

You've reached the end of published parts.

⏰ Last updated: Aug 06, 2021 ⏰

Add this story to your Library to get notified about new parts!

Nočná oblohaWhere stories live. Discover now