Nočná obloha

11.

Zatvorila som oči. -Dieťa prežila si si toho veľa- začula som Emiyo. Stiekla mi slza. -A ide to ku koncu- pošepkala som. Bola som až moc slabá. Nevládala som už bojovať. Zmohla som sa len už na jednu vec. ,,NENECHAM MA ZOMRIEŤ!, skríkla som. Zacítila som ako sa okolo mňa zavíril vzduch. A Akemi s revom padol na zem. Všimla som si svoje puto. Zacítila som sladký med. Rýchlo som otvorila oči. Predo mnou stál Naoko. Celý žiaril. ,,Nedotýkaj sa mojej Luny.,, zavrčal a prišiel k nemu. ,,Mýliš sa. Je moja a vždy bude moja.!,, odsekol. Naoko mu uhol aby sa pozrel na mňa. ,,Ak je tvoja tak by sa ťa nebála nemyslíš?! Len sa na ňu pozri. Bojí sa ťa.,, sklamane povedal a pozrel na mňa. Usmiala som sa. ,,Akemi dám ti možnosť. Chceš zomrieť alebo budeš ďalej sebecky tvrdiť že Kaede je tvoja?,, spýtal sa ho. Pozrela som na Akemiho. Vedela som čo poviem. Zasmial sa. ,,A čo mi spravíš keď to budem ďalej tvrdiť. Vždy budem moja. Nemá nič čo by ťa pútalo k tebe.,, zasmial sa ešte hlasnejšie. Pokúsila som sa postaviť. Skoro som spadla ale Naoko ma chytil. ,,Už ťa nenechám nikdy samú. Nechcem o teba zase prísť.,, pošepkal mi. Kukla som sa naňho. ,,Viem,, pošepkala som. ,,Takže si si vybral. Mojou rukou nezomrieš. Ale ich áno.,, po za nás vyšli Exterreri s ľútosťou na tvárach. Ten najmenší sa k nám priblížil. ,,Ospravedlňte ich. Tento blázon im poplietol hlavu. Sľubiľ im moc. Ktorú si ako teraz uvedomujú máš len ty Luna. Veľmi nás to mrzí.,, sklonil sa ako aj ostatný. Akemi šokovane pozeral na nich. ,,Hádam ste tomu krpcovi neuverili?,, skríkol. Jemne som sa usmiala. ,,Budem veľmi rada keď vás uvidím na ďalšom stretnutí.,, povedala som. Všetci Exterreri na mňa pozreli prekvapene. ,,nemám prečo vám neveriť. Keby ste to neľutovali zabili by ste ma hneď teraz.,, odpovedala som na spytavé pohľady. Naoko sa usmial a oprel sa o mňa. Krpec sa nadšene usmial. Kývol hlavou a najväčší sa pohli k Akemimu. ,,Smrť bude pre teba ešte slabý trest. Nezomrieš našou rukou ale rukou prírody. My tomu len pomôžeme.,, zasmial sa jeden. ,,Veď to. Že budeme mocný.,, zasmial sa druhý. Postrkovali ho ďalej. Bližšie a bližšie k trhline. Neušla som moc ďaleko teda. Krpec potom kývol skupinke ďalej. ,,Ju sme našli v trhline potom ako nás našiel on,, odpovedal a ukázal na mŕtve telo Saki. Nahrnuli sa mi slzy do oči. ,,Ona sa mi len snažila zachrániť. A on ju tak bezcitne zhodil do trhliny.,, Začuli sme výkrik. Pozreli sme a špičky Akemi pierok zmizli. ,,Prečo nevyletel?,,  spýtala som sa. Ten z najväčších čo ho strkali dole mi odpovedal na otázku. ,,Bez letiek mu to pôjde ťažko.,, zasmial sa. Usmiala som sa so slzami stekajúcimi po lícach. ,,Ideme ju odniesť zbytku rodiny.,, povedal krpec a usmial sa smutne. Kráčali sme za nimi nesúcu Saki.

Keď sme došli k oáze všetci stáli v pozore. Ležala som unavená na Naokovi. ,,Je ti dobre Kaede?,, spýtal sa. ,,Už cítim ako sa mi naberajú sily.,, zasmiala som sa. Naoko sa usmial. Pribehla k nám staršia Saukuryn. ,,Saki dieťa...čo sa stalo?,, spýtala sa zronene. ,,A čo tu robia oni?!,, skrikol niekto iný. Naoko mi pomohol zísť dole. Postavila som sa a pozrela sa na ostatných. ,,Ja Luna som ich sem vpustila. Nechceli vám ublížiť. Ak by ich to nemrzelo myslím že by ma napadli už teraz. Alebo hocikoho z vás. A ohľadom Saki a Akemiho... Akemi leží mŕtvy na spodku trhliny a Saki bol ním bezcitne hodená na to dno. Tuto Exterreri ju našli a doniesli ju až k vám bez prestávky len aby ste s ňou mohli rozlúčiť.,, povedala som. Sakina mama sa rozplakala a rozbehla sa k nej. Bolestivo som si povzdychla. ,,Nie všetko končí šťastne. Zomrela so cťou. Chránila našu Lunu aby ju bezpečne dostala do oázy.. Nebyť nej. Nikdy by sme ju nenašli. Nebyť nej... Nikdy by som ťa už nevidel.,, poslednú vec pošepkal. Oprela som sa oňho. Obzrela som sa po ostatných. Pomaly kráčali k Exterreriom. A nevraveli im nič zlé. Skôr ich ľutovali že spravili niečo čo nechceli. ,,Som rada že som si zvolila teba.,, povedala som. Oprel si svoje parohy o mňa. ,,A ja že mesiac ťa nenechal Akemimu ale dal ťa mne.,, zasmial sa. Pritúlila  som sa k nemu tesnejšie. ,,Luna smiem poprosiť o tvoje posledné požehnanie pre ňu.,, poprosila ma Sakina mama. Prikývla a vykročila som k jej zakopanému telu. ,,Nech je tvoja cesta bližšie k mesiacu.,, povedala som a pozrela sa k mesiacu. ,,Nech tvoja cesta je bližšie k mesiacu.,, vykríkli všetci zborovo. ,,Nech sa ti darí Saki.,, pošepkala som. Naoko ku mne podišiel. ,,Vitaj naspäť doma Luna. Vitaj naspäť ku mne.,, pošepkal a objal ma. Objala som ho späť. (Chápete ako mačky) Ďakujem že som to zvládla mesiac. -Si tá najlepšia akú som si mohla vybrať Kaede. Vždy rozhoduj srdcom dobre. A ak budeš potrebovať pomoc som tu. Alebo keď si budeš chcieť pokecať.- zasmiala sa Emiyo. -Neboj sa využijem to vždy.- zasmiala som sa späť. Wardeny podišli k nám. ,,Vidím že ste si Luna aj utvrdili aj kto je vás hoden. Je čas to osláviť. Všetci čo sme si nachystali!,, všetci čo mohli chrliť plameň chrlili. Zostala som v šoku. Toto všetko len kvôli mne. Kedy som si to zaslúžila. Rozplakala som sa. Naoko si ma viac pritúlil. 

Sedela som na kopci a pozorovala hviezdy. ,,Veľa z nich má aj pomenovanie vieš Kaede?,, zasmial sa Naoko ktorý si sadol vedľa mňa. ,,Zase som mala sledovať či nie som sama?,, zamiala som sa. ,,Som šťastný že táto nočná mora konečne skočila. Som šťastný že si v poriadku a že možme byť spolu.,, povedala a položil si hlavu na moju. ,,Aj ja.,, Pozrela som sa znova hore. Ďakujem za všetko. Nikdy som si nemyslela že sa to môže stať aj mne. Ale stalo sa a ja žijem. Som tu. -Ďakujem za možnosť žiť inak Emiyo.- -Nie je zač dieťa moje. Vedela som že si na to hodná.- Usmiala som sa. ,,Milujem ťa strašne moc Naoko.,, pošepkala som. ,,Aj ja teba Kaede. Moja Kaede. Moja Luna.,, 

-Uvidíme sa znova Kaede-