Hawk's Girl X Clint Barton FF ¦CO¦

<<3>>

Elizabeth
"Takže, teraz jednoducho utekáš pred Shield-om. Rozumiem tomu správe?" spýtal sa ma Clint. Snažila som sa mu vysvetliť moju situáciu už asi 2 hodiny no pravdu povediac, nie je to nič ľahké na pochopenie.

"Áno." moja odpoveď bola jednoznačná no podľa jeho výrazu na tvári bolo jasné že má ešte milión ďalších otázok.

"Tá hra ktorú si tam vonku hral-" začala som a muž predo mnou mi hneď daroval nechápavý pohľad. "o tom že nevieš že Fury je živý bola dobrá. Až na to že ja viem až príliš dobre čo sa tu okolo deje." dokončila som svoju myšlienku na čo on len prekrútil očami.

Postavila som sa s postele a začala kráčať k ruksaku ktorý bol presne tam kde som si ho včera položila. Clintov pohľad som cítila no úplne som ho ignorovala.

Aj keď to nebolo najľahšie keďže sledoval úplne každý pohyb ktorý som vykonala.

Ruksak som zdvihla zo zeme a prešla som ku stolu. Položila som si ho na stoličku a vytiahla z neho zariadenie.

"Ty si zo mňa robíš srandu." počula som ako sa lukostrelec zozadu ozval. "Práve si mi povedala že si si ten tvoj 'útek' plánovala. Naozaj mi chceš tvrdiť že prvé čo ťa napadne zobrať si zo sebou keď sa snažíš skryť sa, nie sú základné potreby, zbrane, jedlo alebo oblečenie ale tento stroj?" prešiel ku stolu a sledoval čo robím.

"No teoreticky, toto je jediné čo potrebujem." s touto vetou som začala tablet ktorý bol k stroji pripojený zapínať. "Okej, musíš prestať zízať, strašne to rozptyľuje." konečne som sa naňho pozrela.

"Naozaj so sebou nemáš nič iné okrem tohto?" spýtal sa ma. Venoval mi pohľad plný otázok. Jemne som sa usmiala a znovu odvrátila svoj pohľad od obrazovky na neho. "Chceš mi naozaj tvrdiť že si sa tam nepozrel zatiaľ čo som spala?"

"Možno som to mal urobiť." hlesol a dostal sa naspäť ku svojej posteli. Chvíľu som ho sledovala ľahnúť si do postele no neskôr som sa vrátila k svojej práci.

"A k tej tvojej rečníckej otázke, nie, toto nebola prvá vec ktorá má napadla zbaliť si." tak nejako som dúfala že to nebude extra rozoberať, že nebude mať nejaké ďalšie otázky pretože som mu naozaj nechcela odpovedať.

Nie pokiaľ by to znamenalo povedať mu o nej.

"Keby to bolo na mne, volím luk, šípi a samozrejme niečo s čím by som si zaručil prežitie no to by som však potreboval byť oznámený zo situáciou trošku viac." bolo mi viac než jasné že medzi prvými vecami čo by si on zbalil by boli tie jeho hračičky.

"Nebol si náhodou unavený? Pretože by si mohol naozaj ísť spať aby som ja mohla spokojne a v kľude pracovať, aby som ťa nemusel počúvať." Síce som sa naňho neotočila, zreteľne som počula ako sa zasmial a rozhodne sa mu na chvíľu objavil úsmev na tvári.

"Nie som si istý či je to dobrý nápad. Mám nejaké zaručenie že ma počas spánku nezabiješ?" už som sa naňho musela pozrieť, tentokrát z vážnym pohľadom na tvári.

"Si špión, je ti jasné že mi veriť nemôžeš no nezostáva ti nič iné než urobiť to čo by ti zaručí silu na ďalší deň." uvedomila som si že moje slová zneli akoby som nejakú dobu patrila do nejakého kultu ktorý veril v energiu a kto vie čo ešte.

"Tak zostanem aspoň veriť že budem schopný zazrieť zajtrajšok." nad touto jeho poznámkou som sa usmiala. Síce som nemala v pláne ho zabiť či mu nejako ublížiť, bolo fajn že mi nedôveruje úplne. Som nevyspytateľný človek.

"Ozaj, Liz-"usmiala som sa keď som počula tú prezývku. Bolo fajn ju zase počuť aj keď som to od neho vôbec nečakala.

"Áno?" otočila som sa na stoličke ešte raz aby som naňho videla. "Myslím že raňajko-obed ti príde vhod." hlavou ukázal na balenie len kúsok odo mňa. Venovala som mu úsmev a balenie si zo stola ochotne zobrala. "Vďaka."

...

"Sakra!" vykríkla som. Hneď som to však začala ľutovať. "Sorry, sorry, sorry." svoj hlas som už stíšila. "Prepáč, úplne som zabudla že sa vôbec nachádzam v tvojej izbe, v Avengers budove."

Počula som ako zo seba vydal ten divný 'chichot' a pre istotu otvoril dvere a uistil sa že ma nikto nepočul.

"Vieš, na to že si si pospal len dve hodiny vyzeráš lepšie." znovu som zatvorila oči. Robila som to vždy keď som sa cítila v rozpakoch z toho čo som práve povedala alebo urobila.

"Vieš čo, ani sa nebudem snažiť o vysvetlenie mojich slov pretože sa do toho zamotám ešte viac." povedala som a prešla do kúpeľne.

"Pozri, nerád ťa tu nechávam samotnú, a nerád preto pretože sa bojím toho čo by si tu mohla spôsobiť, no budem musieť ísť za Nat. Radšej sa nebudem snažiť ani o vysvetlenie pretože je to veľmi komplikované." natiahol sa pre koženú bundu ktorú mal na stoličke a prehodil si ju cez plecia.

"Ty a Romanoff, je tu alebo bolo tu niečo medzi vami. Pýtam sa len čisto zvedavo kvôli tomu čo všetko som o vás dvoch už počula." vyšla som jednou nohou von z kúpeľne a na moment som sa pozrela na tablet, hneď odvrátila zrak a venovala ho Clintovi.

"Prežili sme si už svoje. Ale ak sa pýtaš na to, mám deti a-" odmlčal sa, rozmýšľal nad tým čo povie ďalej. "Nie nie je medzi nami nič. Sme len najlepší priatelia." hlesol a otvoril dvere. Urobil krok a dostal sa von z izby no otočil sa a posledný krát a prehovoril na mňa. "Snaž sa na seba neupútať moc pozornosti." bolo všetko čo povedal pred tým než zatvoril.

Ani som mu nestíhal odpovedať.

Moje myšlienky sa vrátili k rozhovore o jeho vzťahu k Natashe.

"Nikdy nepovedal že spolu niečo nemali v minulosti." povedala som nahlas sama pre seba. Usmiala som sa nad tým, nad predstavou dvoch špiónov spolu.

Rýchlo som však tieto myšlienky striasla a vrátila sa k svojej poobednej maškrte ktorú mi Clint dostal. Nevedela som či si stihol prečítať moju zložku, no aj keby si áno pohybovala som že by tam bolo moje obľúbené jedlo.

Podľa toho čo však priniesol vedel úplne presne čo mám najradšej. Alebo to bolo aj jeho obľúbené jedlo. Možno Natashine a možno....... možno jeho manželky o ktorej dnes nechcel hovoriť.

"Bože ako to ja milujem." zakryla som sa do jablkového koláču. Tá jemná chuť jablkového koláča na mojom jazyku je dokonalá. Zahryzla som doňho ešte raz a z tej dokonalej chute som zavrela oči. Potrebovala som si zapamätať túto chuť na celú večnosť. Kto vie kedy ju budem cíti znovu.