Hawk's Girl X Clint Barton FF ¦CO¦

<<5>>

Elizabeth
"Barton, neser ma. Naozaj sa teraz chceš hádať ktorá strana je práva? Samozrejme že som myslela tvoju pravú stranu, idiot." hlesla som a pozrela sa na veľký monitor predo mnou.

Clint ma sem dotiahol pre lepšie spojenie ktoré sme pre túto misiu - ak to tak smieme vôbec nazývať - tak silno potrebovali.

Neviem v ktorej časti budovy sme boli. Nejaká komunikačná-zasadačka alebo čo. Kto sa v tom má vôbec vyznať?

Uistil ma že sem nikto nepríde a vraj aj keby malo prísť k tomu najhoršiemu, o všetko sa postará.

Neviem čo presne tým myslel no snažila som sa nesústrediť sa na to.

Navigovala som ho už asi dvadsať minút. Cieľ misie bol jasný.

Nájsť Natashu Romanoff a Jamesa Barnesa

Človek by aj začal spochybňovať možnosť že by dve osoby - ako práve tieto - boli schopné stratiť sa a nikto si to nevšimol ale aj tak.

V tomto svete je zjavne možné úplne všetko.

Keď už tu máme miliardárovho muža v železnom obleku ktorý lieta po oblohe a zachraňuje svet, boha ktorý ovláda blesky a lieta pomocou kladiva, dvojičky ktoré dostali super schopnosti pomocou jedného s tých hnusných pokusov v hydre a teraz sú schopný čítať myšlienky alebo sú rýchlejší než akékoľvek iné dopravné zariadenie.

Potom hádam že strata jednej s najlepších assasiniek a muža s podobnými bojovými schopnosťami so železným ramenom k tomu, je možná takisto.

"Dobre sústreď sa. Pri ďalšej križovatke zaboč doľava. Tvoja ľavá strana aby bolo jasné. Tiež si ale daj pozor pretože pár metrov od prvých dverí je jeden strážnik. Zlikviduj ho. Rob to však potich-"

Nedostala som možnosť vysvetliť mu celú situáciu a muž ktorý strážil dvere sa zvalil na zem. Tak ako aj ten na ktorého som ho chcela upozorniť.

"Povedal som že chcem aby si mi strážila zadok, nie vysvetľovala ľahké terče. Nabudúce mi skús povedať ak má niekto bude chcieť zabiť zozadu, alebo zo strechy. Nie tých ktorých vidím."  jeho postava sa objavila pred jednou z kamier cez ktoré som sledovala úplne všetko a plánovala oboznámiť ho o možných hrozbách.

Postavil sa tak aby sa pozeral do kamery akoby so mnou nadviazal očný kontakt.

"Aby si sa nebláznil pán ja viem všetko najlepšie sám." v momente ako tieto slová opustili moje ústa, Clint vystrelil šíp a ten trafil muža do hrude.

Muža ktorého som ani len nevidela ísť.

Muža ktorého ani len on nemohol vidieť prichádzať. Maximálne tak počuť ale o tom som pohybovala.

"Prepáč nepočul som. Ako si ma to nazvala?" s úškrnom na jeho tvári sa ešte raz pozrel do kamery a o pár sekúnd nato už kráčal smerom ktorý ho mal doviesť tam kde chcel.

Nepýtala som sa na jeho zdroje. Bolo mi to jedno. Akokoľvek sa už dostal k informácii o tom kde presne tí dvaja sú ma nezaujímala.

To čo ma však zaujalo bolo ako rýchlo sa k tej informácií dostal.

Budem klamať ako poviem že som to nechcela využiť vo vlastný prospech.

Muž ako on, s postavením ako on, so schopnosťami ako on, s mysľou ako on, s telom ako o- no dobre tu prestanem pretože toto nie je dobrý čas básniť o jeho tele.

Pointou však bolo že muž ako on má kontakty. Má možnosť zistiť si čokoľvek o hocikomu.

A to je to čo teraz potrebujem.

Informácie.

Ktoré som si pomaly ale určite istá že mi bude môcť prezradiť.

Časom.

A to je teda dôvod prečo mu pomáham zachrániť niekoho kto mi je úplne ukradnutý.

Niekoho koho vôbec nepoznám aj napriek tomu však dostatočne riskujem odhalenie môjho pobytu v tejto budove.

Riskujem to kvôli jeho dôvere a kvôli jej životu.

...

Clint
"Na.... mňa, pretože bezo mňa by si nedokázal zachrániť svojich priateľov, je možné že by si skončil v zajatí tak ako oni a aj napriek tomu že v oboch prípadoch by som bola ja za hrdinu, poďme si jednoducho pripiť na mňa." povedala Elizabeth a zdvihla pohár coli na čo som si ja s ňou ochotne štrngol.

"Nepripisuješ si príliš veľké zásluhy? Nie je to náhodou tak že ja som bol ten kto urobil všetko kým si ty sledovala celú moju akciu na obrazovke?" hlesol som a zdvihol si svoj dvojitý cheeseburger z taniera.

Boli sme v jednom z bistier na konci New Yorku. Miesto kde som sa našiel v poslednej dobe viac než by bolo potrebné.

Oslavovali sme aj keď tu vlastne nebolo poriadne čo oslavovať.

Aj napriek tomu že sa nám podarilo zachrániť tých dvoch, veci sa pre nich neskončili.

No momentálne to nebola vec do ktorej by sme sa mali miešať.

A preto som ju zobral sem. Síce sme neboli v budove izolovaný niekoľko rokov - ako to teraz vypadá keďže sa obaja cítime mimo v prítomnosti toľkých ľudí - zmena vždy prospeje.

Odreagovanie je to čo práve teraz potrebujem a vyzerá to tak že v jej prítomnosti je možné dosiahnuť to.

Či to náhodou nie je divné?

To je otázka ktorú kladiem sebe už od momentu kedy som si to uvedomil.

Mohlo vám dôjsť že odpoveď stále nemám čo pre dnešok neznamená problém.

Nemuselo by to znamenať problém ani pre ďalšie týždne či roky no to želanie ostane navždy želaním.

Každý z nás má iný život. Iné problémy. Iný príbeh v ktorom obaja hráme hlavných hrdinov. Sme protiklady a zároveň máme veľa spoločného.

Budem klamať ak by som nepriznal že som si tento okamžik neskutočne užíval.

Jej prítomnosť, dobrý dvojitý cheeseburger, tiché nikým nerušené miesto, žiadne hádky ako v budove ani žiadna dráma ohľadom otcovstva Jessici.

Jednoducho len moment ktorý by si každý človek veľmi rád zapamätal navždy.

Nedokázal som si však pomôcť a začal som Elizabeth prirovnávať k Natashe.

Žeby zato mohli tie ryšavé vlasy. Žeby to bol ten dôvod prečo som jej z nejakého divného dôvodu dôveroval? Pretože sa mi podobala na Natashu?

Tento druh otázok bol ešte ten krajší scenár.

Na rozdiel od toho ktorý do mojej mysle prišiel v momente kedy zahryzla do svojho burgru a s tej dokonalej chute zavrela oči. Keď moje uši započuli zvuk ktorý vyšiel z jej úst v momente ako sa prvý kúsok vynikajúceho jedla dostal do styku s jej jazykom.

V tom momente som začal hľadať spojenia s Laurou.

Zo začiatku som ani sám nechápal.

No neskôr som pochopil.

Môj mozog nehľadal spojenie medzi Laurou a Elizabeth.

Snažil sa však zistiť či by to mohlo byť niečo podobné čo som mal s Laurou pred pár rokmi.

Problém je však v tom že som sa za tieto myšlienky nenávidel.

Každý človek je len jeden a to čo som si zažil a prežil s Laurou nezažijem nikdy s Elizabeth.

Aj napriek tomu som bol práve teraz tu a uvažoval som nad tým či je dobré rozhodnutie zostať v jej blízkosti pokiaľ má na mňa až takéto účinky.