Hawk's Girl X Clint Barton FF ¦CO¦

<<1>>

"Avengers..." Elizabeth prečítala názov budovy pred ktorou sa nachádzala. Na hlave mala šiltovku a cez rameno prehodený ruksak do ktorého si stihla dať všetko čo bude potrebovať na najbližšie dni. Celú cestu si dávala pozor aby na seba neupútala moc pozornosti aj keď sa na čerstvom vzduchu-medzi normálnou civilizáciou- nachádzala po dlhom čase.

Zhlboka sa nadýchla a urobila krok k bráne. Jej plán bol jednoduchý, preniknúť dnu bez toho aby si to ktokoľvek všimol. Pre Liz to však nebolo nič zložité, veci jej išli od ruky a kamerový systém bol jej najmenšia starosť. Dostať sa do budovy bola maličkosť, musela sa len presvedčiť že bude dostatočne tichá na to aby nikoho neupozornila že sa tu nachádza.

"To si zo mňa robíte srandu." potichu hlesla. Ruky zdvihla nad hlavu v pojme 'vzdávam sa'. Prekrútila svoje oči a otočila sa smerom na osobu ktorá stála za ňou.

Mladé dievča s hnedo-červenými vlasmi, nie úplne ryšavými ako boli tie Elizabethine, no tiež sa nedalo povedať že boli čisto hnedé, stálo presne za ňou. Wanda stretla Elizabethin pohľad, rozhodne ju nevidela ako priateľa skôr ako nepriateľa ktorého potrebuje zneškodniť.

"Nech ťa ani len nenapadne nazrieť mi do mysle." povedala Liz a prekrížila si svoje ruky na hrudi. "Ako si to-" Wanda nedostala ani len šancu opýtať sa jej otázku a Pietro už bol dávno v akcií. Svojou rýchlosťou sa mu podarilo zhodiť Elizabeth na chrbát a vrátiť sa ku svojej sestre.

"Au..." vydala to seba Elizabeth. "Mala som to čakať, vylepšený súrodenci zo Sokovie hneď na privítanie. Neučili vás doma úcte k starším?" hlesla a snažila sa postaviť zo zeme. "Ako je možné že vieš tak veľa-o nás? Prišla si nás zabiť?" Pietrova angličtina so Sokovianským prízvukom sa niesla po miestnosti.

"Zabiť? Vás dvoch?" Liz dúfala že sa tomto všetkému vyhne aspoň nejaký ten deň. Že by sa mohla spokojne niekde skrývať, nebyť nikomu na očiach a potom, o pár dni čeliť tomto výsluchu. Asi sa mýlila.

"Avengerov. Nás všetkých." povedala Wanda. Na Wande bolo vidieť že by Liz ublížiť nechcela, na rozdiel od Pietra ktorý by bol schopný zabiť ju behom sekundy keby uvidel čo i len náznak snahy ublížiť jemu alebo jeho sestre.

"Aby bolo jasné, nie som assassin alebo nejaký sériový vrah, nezabíjam pre peniaze." Elizabeth sa zdalo smiešne že si môže niekto o nej myslieť niečo takého.

"Čiže zabíjaš pre radosť." povedal Pietro, bolo jasné že títo dvaja nevykročili správnou nohou. "Nezabíjam vôbec pre Kristove rany, práve naopak, som agentka shieldu." nebola to tak úplne pravda ale Liz dúfala že to oni nezistila.

"O tom silno pochybujem, Shield sa rozpadol." Wanda bola príliš chytrá na to aby sama uverila že to bola pravda. Organizácia ako táto sa môže rozpadnúť milión krát a aj tak si nájde nejakú cestu ako sa postaviť opäť na svoje 'nohy'.

Presne tak ako Hydra.

"V tom sa teda mýliš." Liz si už vo svojom 'väzený', tak ako to sama nazývala, pripravovala reč ktorú povie keď sa stane presne to čo teraz. "Shield je totižto-" pred tým než by stihol povedať niečo viac jej do reči skočil mužský hlas. "Tak ako ste povedali, Shield sa rozpadol a ona nie je žiadna agentka. Dobrá práca decká." Clint vyšiel doslova zo tmy. Urobil to presne tak ako to zvykol robiť Fury a aj Coulson.

"Ale no tak, obaja predsa veľmi dobre vieme, agent Barton, že to nie je pravda." Liz si urobila pohodlie na jednej zo stoličiek ktoré sa nachádzali najbližšie pri nej. "A teraz ak dovolíte, deti, dospelý by sa chceli porozprávať."

"Nie sme deti." Pietro nemal rád keď mu niekto rozprával že je dieťa, tým nebol už dávno. Jeho detstvo skončilo keď mu zabili rodičov. Odvtedy sa museli naučiť starať sa o seba navzájom. Dospieť. "Aj tak vás už čaká Nat. Ja sa o toto postarám, môžete jej povedať že budem dole každú chvíľu." Clint venoval svoj pohľad Liz ktorá si od nervozity jemne zahryzla do spodnej pery.

Akonáhle dvaja súrodenci opustili miestnosť, zostalo tu ticho. To však nepotrvalo dlho a ticho prerušil lukostrelec. "Tak, kto naozaj si a ako si sa sem do pekla dostala?" Clint urobil pár krokov Elizabethinim smerom a neskôr sa oprel o stenu s rukami prekríženými cez hruď. "Poviem ti to, no musíš mi sľúbiť že ma tu skryješ, aspoň na pár dní a o mojej prítomnosti sa nikto iný nedozvie a ani tie tvoje deti nebudú vedieť že som tu ostala." stanovila si jasne svoje podmienky no nebola moc v pozícii kedy si mohla určovať.

"Asi ťa sklamem no momentálne nemáme voľnú posteľ." pri týchto slovách ktoré Clint vyslovil sa Elizabeth postavila naspäť na svoje nohy a prešla k nemu. "V tom prípade ťa budem musieť sklamať, agent. Nebudem mať zaručené minimálne dva dni v tejto budove, nedostaneš odpovede." prstom mu pri každom slove jemne ťukla do hrude. "V tom prípade ti asi ukážem dvere." lukostrelec dostal jej ruku preč z jeho hrude a zapozeral sa na ňu.

"Elizabeth, fajn? Moje meno je Elizabeth a moje úmysly sú čisté. Poviem ti všetko čo len budeš chcieť len ma tu prosím nechaj prenocovať aspoň jednu noc." v jej hlase bolo počuť zúfalstvo. Vážne tu potrebovala zostať.

"Nasleduj ma." Clint si tak nejako nevedel pomôcť, pomohol by jej tak či tak no dostať z nej meno bol chytrý ťah. "Tak ako som už povedal, voľné postele nemáme, izby už dupľom nie no toto-" otvoril dvere pred ktorými sa nachádzali a poskytol jej pohľad na izbu. "Toto je moja izba ktorá by ti teoreticky mohla slúžiť, no budeš mi musieť všetko povedať." Clint nemal problém zdieľať s ňou izbu, ako dlho si bude istý že jej môže dôverovať problém s tým mať nebude.

"Ďakujem ale to budem musieť odmietnuť, poviem ti všetko čo len budeš chcieť pretože si sa snažil, no tvoje súkromie ti zobrať nemôžem." z tej drsňačky ktorú hrala pred chvíľou sa zrazu stalo výchovné dievča.

"Prepáč." stiahol ju dnu skôr než stihla povedať niečo iné. Urobil to pretože počul hlasy ľudí ktorý kráčali chodbou. "Chcela si aby som o tebe vedel len ja. Musel som to urobiť." na svoju obranu dodal. "Ďakujem. Že rešpektuješ moje-želanie." Liz už bola vyčerpaná z náročného dňa, do Avengers Tower sa dostala o pol siedmej večer a teraz mohlo byť okolo ôsmej hodiny, jediné čo si momentálne priala bol čaj a nejaké dobré jedlo potom horúci kúpeľ ale stačila by jej aj horúca sprcha a neskôr zaľahnúť do mäkkej postele v niekoho prítomnosti.

Tak dávno nemala prítomnosť nikoho komu by dôverovala, nikoho koho by dokázala objať alebo jednoducho stráviť s ním/ňou večer.

"Bude ti vadiť ak si predsa len na chvíľu zdriemne? Bude mi stačiť len hodinka, cesta sem bola naozaj dlhá. Potom ti poviem úplne všetko, teda skôr by som sa si dala niečo pod zub a vzala horúcu sprchu ale to je luxus ktorý si asi dovoliť nebudem môcť." rukou si prešla po vlasoch a zhlboka sa nadýchla.

"Pospi si, vezmi si kľudne moju posteľ, ja mám aj tak míting na ktorom musím byť, keď sa zobudíš porozprávame sa a cestou naspäť by som ti možno niečo dokázal zohnať." Clint znovu otvoril dvere svojej izby a venoval jej posledný pohľad pred tým než sa dostal von.

"Neboj sa, to že si tu zostane našim tajomstvom a keby si sa obávala Wandinej 'schopnosti' čítania mysli, mne ju čítať nebude." prikývol jej smerom a odišiel z izby. Elizabeth vedela že mu môže dôverovať. Nevedela ako je to možné no videla že môže.

Liz sa rozhliadla po miestnosti ktorá patrila Clintovi, mal to tam celkom pekne zariadené a aj poriadok-na muža. Prešla k jeho posteli, moc sa tomu bránila no nakoniec neodolala a prevalila sa na ňu. Behom sekundy zaspala.

Keď Clint opustil svoju izbu na chodbe sa ešte zhlboka nadýchol. Zo začiatku to nechcel urobiť no nakoniec presvedčil sám seba že to bude pre Elizabethine bezpečie.

Zamkol svoju izbu a prešiel k výťahu. Na boku steny stlačil dvojku a nechal sa zviesť na druhé poschodie, na míting o ktorom hovoril. Vedel o čom míting bude a vedel že Nat je naozaj nahnevaná. Veď na to mala úplne právo.