<<7>>

91 9 3
                                    

Elizabeth
Po čase som to pochopila.

Odišiel.

Či sa mi to páčilo alebo nie, odišiel.

Bude to už pomaly štyridsaťosem hodí odkedy som sa zobudila a našla Bartonovú izbu prázdnu.

Tiež to už bude štyridsaťosem hodín odkedy sa mi na obrazovke toho zariadenia objavilo to, na čo čakám už veľmi, veľmi dlho.

A aj tak som tu. Ležím zababušená v jeho posteli, a rozmýšľam, čo ďalej zo svojím nádherným životom-poznačte si ten sarkazmus.

Vec sa má takto.

Od začiatku som vedela že tu ostať nemôžem. Neviem čo som si myslela keď som sa sem prvý krát dostala pod zámienkou, ukryť sa.

Naozaj som bola až tak hlúpa?

Mohla som opustiť štáty. Odletieť na nejaký ostrov na druhej strane zemegule alebo sa zúčastniť na nejakom výskumnom leteckom projekte a odletieť niekde do vesmíru.

Prečo som to neurobila?

Oh, áno. Je to kvôli nej. Už rok sú všetky činy, či už správne alebo nie, len kvôli nej.

Chcem ju naspäť. Je to to jediné čo mám.

Môj domov. Moje šťastie. Moja láska.

Moja dcéra.

Vidíte, práve preto som nezdrhla v momente ako sa mi poskytla príležitosť.

Ona je tiež jeden z dôvodov prečo som práve teraz tu.

Chloe bude mať už skoro tri roky. Je to to najlepšie čo sa mi kedy mohlo stať.

Pred jej narodením som si prešla živím peklom.

Budem klamať ak poviem že tehotenstvo som plánovala. Budem klamať ak poviem že som to vôbec chcela.

Budem klamať ak poviem že som otehotnela svojou vlastnou vôľou.

No ani na sekundu som sa jej nechcela vzdať.

Od samotného začiatku som vedela že urobím všetko preto, aby sa môjmu malému dievčaťu nič nestalo.

Tak prečo sa potom bojím otvoriť ten súbor a zistiť si kto je za tým?

Prečo nedokážem čeliť brutálnej minulosti napriek ktorej som však bola schopná nájsť v živote svetlo?

Oh áno, pretože som slabá.

Či už si to pripúšťam alebo nie, stále je tu možnosť že tu už nie je.

Stále je tu tá možnosť že skončím zlomená po tretí krát pretože uvidím jej nehybne telíčko v rukách toho netvora.

Som úbohá pretože premrhávam drahocenný čas no viem že by som nezvládla keby budem musieť čeliť všetkej tej bolesti raz a znova.

Som úplne sama.

Na dvere sa zrazu ozvalo kopanie a vytrhlo ma z rozmýšľania.

Vedela som že to Clint nie je tak som sa to snažila ignorovať.

Ktokoľvek ho už hľadal, musí sa pozrieť inde.

"No tak Clint, viem že si tam." ozval sa hlas ktorý som už predtým počula no nebola som si stopercentne istá komu patril.

"Pokiaľ neotvoríš, budem nútení vylomiť ich. Prisahám že to by si nechcel."

Ten malý rýchli frajerko!

Pomaly som vstala z postele a prešla k dverám.

Natiahla som sa po kľučku a jemne dvere otvorila.

V celej jeho kráse predo mnou stál samotný Quicksilver.

"Čo tu do pek-" predtým než stihol čokoľvek iné povedať a urobiť tu nejaký rozruch, sa mi podarilo stiahnuť ho dnu.

Bolo to úplne spontánne rozhodnutie a oboch nás to prekvapilo preto sa mi to aj podarilo.

Zabuchla som dvere a rozhodla sa čeliť mu.

Dostanem sa ešte do takých problémov.

...

Hlboký nádych a výdych. Nie je to nič ťažké. Len sa musím ukľudniť.

Očami som raz a znovu zablúdila k zrkadlu a posledný krát venovala pohľad svojmu novému obleku.

"Len šírou náhodou sa mi podarilo zaistiť quinjet ktorý poletí presne tým smerom. Clint sa nachádza len pár kilometrov cez les. Stále však nechápem ako vieš kde je jeho safe house a načo ho vôbec potrebuješ." hlesol Pietro a urobil si cestu k posteli na ktorú si sadol.

"Je to komplikované."

"Vy dvaja máte medzi sebou nejakú vec?" opýtal sa s úškrnom na tvári a ja som hneď spanikárila.

"Zbláznil si sa? Ja a Clint? Veď sa sotva poznáme. Navyše, ja mám tridsaťtri rokov. Jemu pomaly tiahne na štyridsať päťku." na tomto sme sa obaja jemne zasmiali.

Nakoniec som zistila že Pietro nie je až také hrozné 'dieťa' ako sa môže na prvý pohľad zdať.

"Nemyslím si že by to bol problém." dodal a ja som sa snažila nemyslieť na náš naozaj zvláštny rozhovor.

Prečo sa o tom vôbec bavíme?

"No tak, obaja predsa vieme že má manželku a deti. Prepáč ak ti pokazím tvoju úžasnú predstavu o mne ale ja neničím rodiny."

"Nie je to tak že by sa nerozvádzal."

Môj pohľad v zrkadle úplne zamrzol. Hľadela som na seba no nejako som sa nemohla vidieť.

Tak to bol ten problém?

Rozvádzal sa? Preto sa nechcel rozprávať o svojej rodine?

"Aj tak to je jedno. Medzi nami nič nie je. Žiadne iskri sa neobjavili ani nič podobné. Zmier sa s tým." posledné slová som mu poriadne zvýraznila a otočila sa.

"Tak? Som pripravená?"

Poriadne si ma premeral a za iných okolností by mi táto situácia prišla vážne smiešna.

"Naozaj nechceš aby som išiel s tebou? Extra ruka by sa ti mohla vždy zísť."

Začínal som si toho chalana obľubovať. "To je v pohode Pietro. Som rada že si mi už pomohol a nevyzradil ma sestre ani ostatným."

"Wandu mám rád no nemusí vedieť všetko. Navyše, deje sa tu naozaj veľa drámy aby si niekto všimol že som zmizol na pár hodín." zasmial sa a postavil sa z postele.

"Dúfam že ju nájdeš. Tiež dúfam že to tým debilom poriadne naloží. A možno mám malú nádej že vznikne tým Clelizabeth!!!" tu som ho už udrela do ruky a vyhnala ho z Clintovej izby.

Oh ten chalan. Prisahám že mi privolá infarkt.

Posledný krát som sa zhlboka nadýchla, prehodila si ruksak cez plece a vybrala sa na svoju misiu.

Môj plán sa skladal z dvoch častí.

Nájsť Clinta a prinútiť ho pomôcť mi bola prvá a tá ťažšia časť.

Zachrániť moju malú princeznú a vymlátiť život z tých sviniarov bola tá druhá a ľahšia časť.

Boh daj mi vôľu aby som ich nezabila a neposlala hneď do pekla.

Chcem aby trpeli. Chcem každému z nich urobiť také veci že smrť bude to o čo budú prosiť.

Aj tak ju však nedostanú. V momente keď budú na pokraji smrti, predám ich shieldu a čokoľvek čo už urobila bude mimo mňa.

To je samozrejme scenár ktorý obsahuje mňa a moju dcéru so šťastným koncom.

V prípade že také niečo sa ku mne nedostane, bože ochraňuj ich.

Hawk's Girl X Clint Barton FF ¦CO¦Dove le storie prendono vita. Scoprilo ora