Hawk's Girl X Clint Barton FF ¦CO¦

<<2>>

Clint sa vrátil do svojej izby až na druhý deň okolo jedenástej hodiny doobeda. Samozrejme, po večernom mítingu bol Elizabeth skontrolovať no tá spala tak tvrdo že ju nechcel zobudiť. Ráno na Clinta čakala návšteva Buckyho bytu a úloha doviesť Jessicu sem, naspäť do budovy. Všetko parádne stíhal, cestou sa zastavil po malé raňajkové menu pre jeho hosťa a od Buckyho sa mu podarilo požičať si pár Jessiciných kúskov oblečenia. Jediná vec ktorá Clintovi chýbala bol spánok ktorý nevidel už vážne dlho.

V Bartonovom živote to teraz nie je najľahšie a rozhodne nie všetko nefunguje podľa plánu no ľudí z tímu s tým nezaťažuje keďže každý z nich má svoje vlastné problémy. Navyše, pokiaľ sa Tony a Steve budú stále hádať Avengerom hrozí skolabovanie. Sokovianská dohoda k tomu taktiež veľmi nepomáha no nikto nemá čas na podpisovanie niečo takého, dalo by sa povedať že sa na to zabudlo.

"Spiš?" zašepkal Clint a potichu vošiel dnu. V jeho izbe sa mu poskytol pohľad na to čo včera večer, spiacu Elizabeth. Lukostrelec si začínal myslieť že dievča by nemuselo dýchať no chvíľu na to ako nad tým začal uvažovať sa pred ním dievča otočilo na druhú stranu. "Vďaka bohu." hlesol a veci zložil na stôl vedľa postele. Rukami si prešiel po vlasoch a znovu sa pozeral na Elizabeth.

"Tak fajn." Clint nechápal ako je možné že dievča spí tak dlho, musela prejsť aj pre ňu vhodná chvíľa keď naposledy normálne spala. Vyzliekol si koženú bundu a prehodil ju na stoličku, urobil pár krokov a dostal sa do kúpeľne. Jedná z vecí ktorá by ho dokázala 'nabudiť' bola studená sprcha a šálka horúcej kávy.

Kohútikom otočil doprava, skoro až na koniec a vodu nechal tiecť. Vyzliekol si tričko a položil ho vedľa seba na malý stolček hneď vedľa umývadla. "Čo do pekla to robíš Clint?" spýtala sa sám seba, uvažoval na tým čo sa v poslednej dobe stalo. Blížiaci sa rozvod, striedavá starostlivosť o deti ak sa to nezníži len na pravidelné víkendy, veci okolo Jessicinej choroby, všetkého toho bolo naraz veľa. Po nejakej dobe si spomenul na zapnutú sprchu a vkročil dnu.

Elizabeth sa zobudila po 15 hodinách spánku, sama nedokázala uveriť že spala tak dlho keď na stene uvidela koľko je hodín. Dostala sa z postele ešte stále z polo-zatvorenými viečkami a urobila si cestu do vedľajšej miestnosti. Nestihla sa ani poriadne prebrať a už blúdia po izbe ktorá jej ani nepatrila. Spamätala sa až keď doňho narazila.

Pohľad zdvihla hore aby videla kto to bol no odpoveď bola viac než istá. Clint sa na ňu z hora pozeral a čakal kedy sa odstúpi, svojim telom sa totižto dotýkala toho jeho. "Prepáč, zabudla som kde sa nachádzam." hlesla a urobila pár krokov dozadu.

"Tak, ako sa cítiš po skoro 15 hodinovom spánku? Usúdil som že si vážne unavená a preto som ťa nebudil." s týmito slovami sa posunul ku skrini.

"Ďakujem, vážim si to. Ty si v pohode? Nevyzeráš najlepšie." Liz sa pozerala na Clinta, síce možno nemusela no tak nejako si nevedela pomôcť. "Tak ďakujem no nespal som už dosť dlhú dobu." zo skrine si vytiahol tričko a navliekol si ho na telo.

"No možno si doničení z tej tvojej práce a nespal si už vážne dlho no už na prvý pohľad bolo jasné že na sebe-" zastavila sa keď si uvedomila čo vlastne rozprával. Clint jej venoval pohľad, čakal čo povie ďalej no dievča si len zatvorili svoje oči. "Fajn, ignoruj všetko čo som teraz povedala." prešla rýchlim krokom do kúpeľne. Lukostrelec sa nad tým jemne usmiala a začal si zapínať nohavice.

"To je pre teba." hlesol a posadil sa na stoličku. "Hm?" ozvalo sa spoza kúpeľne. "Vyjdi von a uvidíš." Clint si zo stola zobral jablko a zahryzol doň. "Od mojej známej. Veci ktoré nechala u svojho frajera a ktoré jej nebudú chýbať." ukázal na tašku položenú vedľa stola.

"Vďaka, ani nevieš ako moc túžim toto tu dať dole." prešla ku Clintovi a zo zeme zdvihla tašku.

"Toto dievča má veľmi, ako to povedať, zaujímavý druh obliekania čiže-" ďalej sa ani nemusel snažiť pretože ho prerušila. "Myslím že to zvládnem, ďakujem." jemne sa naňho usmiala a vrátila sa naspäť do kúpeľne.

Netrvalo dlho a už znovu počul jej hlas. Clint ležal na posteli a veľmi sa premáhal aby nezaspal. Chcel počkať na Elizabeth a vypočuť si všetko čo mu sľúbila no každú sekundu sa stávalo ťažším a ťažším nezaspať. "Clint?" zvolala jeho meno.

"Mmm?" Bol až príliš unavený aby sa zmohol na nejaké slová. "Možno si mal pravdu s tým oblečením. Vážne si cením to čo si pre mňa urobil, tie rifle sú parádne no to tričko si rozhodne na seba nedám." keď Barton započul tieto slová znovu sa sám pre seba usmial. Postavil sa z postele a zo skrine vytiahol jedno zo svojich tričiek.

"A to som si myslel že budú problém nohavice, tie veľké diery a tak." s úsmevom prišli k dverám a zaklopal. Dvere boli už pred tým jemne otvorené, kto vie či si to Elizabeth vôbec všimla, a jej hlava sa objavila v tej dierke. "Pravdepodobne toto bude lepšie." podal jej tričko ktoré ona ochotne prijala.

"Vieš o tom že máš pokazenú kľučku a zámok?" hlesla Liz. Stála pred zrkadlom a snažila si obliecť tričko bez toho aby spustila krvácanie. "Netrávil som tu moc času čiže mi to bolo jedno. Dnes mal však prísť nikto kto to opraví no keďže si tu ty aj to som musel zrušiť. Snáď nebude vadiť ak to bude takto do soboty, to je jediný deň kedy mám voľno a vtedy sa na to možno pozriem." svoju hlavu otočil na dvere do kúpeľne, na moment zachytil krivky jej tela no v rýchlosti svoj pohľad znovu zabodol do zeme.

"Veľký fanúšik sám seba?" vyšla z kúpeľne a pointu venovala tričku ktoré mala na sebe. "Vieš každý musí mať po ruke niečo čo by mohlo pomôcť osobe v núdzi a ako teraz v tvojom prípade, urobiť ti utajenie." usmial sa.

"Ostaňme pri tom že sa máš až príliš rád." prešla okolo neho a sadla si na bok postele. "Tak fajn? Chceš aby som začala alebo čakáme ešte na niekoho?" bolo ťažké odhaliť pravú Elizabetinu tvár, osobnosť. Zakaždým sa správal inak a bolo ťažšie než ťažké nahliadnuť do nej, prečítať ju.