Alto (prebieha úprava)

6. Live your life

Hailey

Z nízkeho betónového múra, na ktorom sme sedeli, som ho videla už z diaľky.  

Divné, pretože na prvý pohľad sa ničím nelíšil od zvyšku okolo alebo... možno áno. Niečo bolo na ňom iné. Nesnažil sa byť nápadný alebo niečím silene vynikať a možno vynikal práve tým.

 Na druhej strane pôsobil trochu neprístupne, akoby mal okolo seba vybudovaný betónový múr, za ktorý ste mohli prejsť až po tom, čo to dôkladne zvážil.

„...a presne preto si myslím, že to je blbosť," ukončil Lester svoj monológ a jeho ruka opäť nepozvane votrela do môjho balíka čipsov.

„Hej," odsúhlasila som, hoci som nemala tušenia čo a sledovala približujúcu sa postavu s čiernymi vlasmi. Boli zvláštne, pretože neboli úplne rovné, no ani vlnité. Rovnako ako jeho črty, ktorým dominovali tmavé ázijské oči pripomínajúce mandle, a obozretne skenovali okolie. Možno až príliš, akoby sa ani na chvíľu nedokázal uvoľniť.

„Ahoj, kámo!" Lester sa široko usmial a zoskočil z múru. „Nemám šajnu, kde bývaš ale snáď si to nemal ďaleko."

Usmial sa. „Je to v pohode," uistil ho a sadol si na múr vedľa mňa. Naklonila som k nemu balík s čipsami, no pokrútil hlavou.

„Takže konečne budem mať šancu vidieť tvoje schopnosti?" spýtala som sa prezerajúc si čierny, trochu ošúchaný, skateboard, na ktorom mal vyložené nohy.

„Neviem, či by som to nazýval schopnosťami. Viem sa zviesť a nespadnúť, ak ti to príde ako nadanie."

Zasmiala som sa. „Určite to nie je také zlé."

Kútikom oka som zahliadla Johnnyho. Viezol sa na skate, no s hlavou otočenou sem a doplnenou nepriateľským výrazom. Dúfala som, že dnes nebude znovu vyvádzať.

„Ideme na to?" veselo nadhodil Lester. „Musíme otestovať nového člena gangu."

Cez tvár mu prebehlo pobavenie. „Netušil som, že to je test."

Les sa k nemu naklonil a stíšil hlas, akoby mu hovoril ohromné tajomstvo. „Prejde každý a odmena je tu." Pobúchal po batohu, ktorý zdvihol, aby ho premiestnil. „Vzácny súbor odvarov života."

„Odvar života, vďaka ktorému ma vykopnú z domu?" povedal zamyslene Neo. „To znie fajn."

Zasmiala som sa spolu s Lesterom, no stále som premýšľala ako striktný jeho otec je a ako otravné to musí byť. Po tom ako zmienil, že ho niekam zatvára som sa chcela spýtať na viac, no zároveň som sa bála.

Oprela som sa o zábradlie a hľadela na betónový bazén dole, kde sa vozilo zopár ľudí. Zaclonila som si oči pred slnkom, ktoré mi svietilo do tváre, a sledovala ako urobil vo vzduchu otočku. Bezchybne sa niekoľkokrát zviezol po železnom zábradlí a okraji bazéna.

Usmiala som sa a premýšľala či sa mám pripojiť. Dnes tam nebolo príliš veľa ľudí, čo sa často nestávalo. Venice Beach Skatepark lákal nielen skaterov ale aj zvedavých divákov, ktorých často kopa postávala pri železnom zábradlí a sledovala, čo sa deje pred nimi. Dokonca medzi nimi boli mnohokrát aj turisti.

Zrazu stratil rovnováhu a dopadol na zem. Skate sa vyšmykol spod jeho nôh a pokračoval ďalej až k Lesterovi, ktorý sa o kus ďalej o niečo pokúšal.

„V pohode?" zakričala som.

Zdvihol palec hore a do očí mi udrel jeho oškretý lakeť.

Samozrejme, Lester sa to rozhodol hneď využiť a podišiel k nemu. „To mohlo byť škaredé. Asi je čas to zabaliť a pomôcť mi odľahčiť tašku." Usmial sa a podal mu ruku, ktorou ho vytiahol na nohy.