Daj mi pokoj Potter

💚

Otvorila som oči. Veľmi som sa bránila tomuto momentu, ale budík ma ten jeden istý nápad. Za každú cenu má zobudiť. Spomenula som si na včerajší večer, začali mi horieť líca, a to veľmi. Bože môj, ako som to mohla urobiť, určite som bola veľmi ťažká samozrejme ak nepoužil kúzlo.

Vybehla som z izby a ešte v pyžame šla ta Albusom. Tak počkať! V pyžame, ale ako? Zabijem ho ak ma prezliekol. Otvorila som dvere na jeho izbe a v tej chvíli do mňa udrel blesk. ( chápete nie) Albus stále spal, ale bolo vidieť, že spí len v trenírkach!

Videla som na hodinách zavesených na stene, že je čas raňajok. Zobudím ho aspoň na ne. Pomaly som kráčala k nemu a aj si sadla na jeho posteľ. Poviem to na rovinu toto áno, má úžasné telo, tvár , vlasy. Jemne sa pomrvil a tvárou sa otočil ku mne. Zdvihla som ruku a jemne ho pohladila po vlasoch. Niečo zamrmlal a otvoril oči. Stiahol ma k sebe, doslova som bola nalepená na jeho hrudi. Pozrela som sa mu priamo do očí. Tie, ktoré mi dokážu urobiť šok, tie, ktoré sa pozerali len na mňa.

- Ešte spi.

Zdvihol ma tak, aby si mohol hlavu položiť ku môjmu krku. Dostávam infarkt.

-Voniaš úžasne.
- Mohol by si... ma pustiť?
- Nie, chcem, aby si bola tu, bola pri mne.

Z tejto situácie sa len tak nedostanem. Po pár minútach som cítila, ako pravidelne dýcha. Znovu zaspal. Oči sa mi tiež začali zatvárať.

....

Pohyb. Cítila som, ako ma niekto hladí po tvári. Pootvorila som oči a uvidela Albusa.

- Ahoj.
- Ahoj, my sme zaspali?
- Dá sa to tak povedať.
- Bože, my zomrieme.

Zasmial sa. Až teraz som si všimla, že ležím znovu na jeho hrudi.

- Čo je vlastne za deň?
- Sobota, asi sobota.

Bože začala som si uvedomovať, čo sa deje. Veď mi tu letíme ako milenci. Rýchlo som si sadla. Albus na mňa uprel oči, ktoré mám tak rada.
-Deje sa niečo?

- Áno deje, ty si možno zvyknutý takto ležať s hocijaký dievčaťom, ale ja nie! Toto som chcela zažívať s osobou, ktorú milujem.

Postavila som sa a utiekla do svojej izby. Až, keď sa zabuchli dvere na mojej izbe dovolila som si plakať. Ako sa to mohlo stať. Prezliekla som sa zobrala metlu a cez okno doslova odletela za Dythom. Videla som ho, ako sedí na konári v korune stromu. Len, čo ma videl sa objavil na zemi a, keď som pristála objala som ho. Bol zaskočení, pretože toto nezažíval, ale objal ma naspäť.

- Čo sa deje? Poď sadneme si do trávy.

Prikývla som. Dyth ma objal, kým som mu vysvetlila, čo sa stalo. Čo všetko cítim a žiadalo ho o radu. Keďže podobne veci nezažil poradil mi, aby som sa sním porozprávala, ale to bolo hneď zamietnuté.

- Môžem pri tebe do večera ostať?

Ahoooj pandy moje. Tak kapitolky budú vychádzať v piatok keďže v tom čase cestujem vlakom domov. Takže keby ste náhodou uvideli dievča co3 píše do zošita a počúva hudbu som to ja. Možno 😂 neviete kde cestujem.

Paa vaša Luss 😘