Daj mi pokoj Potter

💚

Adora

Čakala som na neho pri vŕbe. Veľmi som sa na neho tešila. Ani vo sne by ma nenapadlo že ho stretnem. Prišiel pár minút po mne. Objala som ho , prechádzali sme sa okolo jazera, zakázaného lesa, metlobalového ihriska. Hovoril mi čo robil celé tie roky, s rodičmi chodil po európe, naučil sa jazdiť na koni a dosť hrával futbal. Zatiaľčo ja som robila všetko v stereotype. Hovoril mi že keď ma teraz znovu stretol už ma nenechá odísť zo svojho života. Že to bude také ako niekedy, všade budeme chodiť spolu. Budú z nás znovu najlepší kamaráti. Bola som vážne rada, aj keď som vedela že to už nebude také ako kedysi kvôli všetkým tým rokom ktoré sme neboli spolu. Obaja sme sa  za ten čas dosť zmenili. Skončili sme na astronomickej veži, pozorovali sme školu a pozemky okolo nej, je naozaj prekrásna. Nastal čas večere, odprevadil ma až ku môjmu stolu kde ma objal a utekal ku tomu svojmu. Zasmiala som sa.  Stále je  trochu blázon. Hope sa na mňa tak zvláštne pozrela takým tým pohľadom- to mi vysvetlíš-. Usmiala som sa na ňu a povedala jej - až na izbe-. Zasmiali sme sa a začali jesť. Na stole bolo plno úžasného jedla. Nevedela som čo zobrať ako prvé, nakoniec padla voľba na cestoviny na smotane a čokoládový muffin. Hope jedla pečené kuracie prsia a zemiakovú kašu, ako zákusok si zobrala lávový koláčik. Nikde som nevidela Casiu. Bolo mi to trochu divné, avšak keď som sa na to spýtala Hope odpovedala mi že niekedy sa to stáva ako prefekt má toho veľa a je unavená. Albus jej vraj donesie večeru do izby, je to od neho veľmi milé. Do jedla som ako prvá z nášho stolu. Odišla som z Veľkej siene kráčala smerom k schodisku. Niekto ležal pod schodmi. Keď som sa priblížila videla som že to je  to Casia. Zľakla som sa tak že som zakričala na celý hrad . Pribehli k nám všetci študenti. Všetci sa pozerali s hrôzou v očiach. Hneď pribehli profesori a zobrali ju do nemocničného krídla. Albus utekal za nimi. Bolo mi to ľúto. Čo sa stalo? Hope a ja sme tiež kráčali smerom do  nemocničného krídla. Nechceli nás k nej pustiť. Albus vyzeral byť dosť nervózny. Kto by nebol, vidieť svoju kamarátku ležať nehybne je dosť hrôzostrašné.  Čoskoro k nám prišli profesori a liekokúzelníčka.
- Vyzerá to tak že slečna Blacková je ochrnutá. Bohužiaľ naša medicína ešte nie je natoľko vyvinutá aby vedela napraviť poškodenú miechu. Budem robiť všetko čo sa dá no neviem zaručiť že znovu bude chodiť.
Hope sa rozplakala, mne sa tiež tlačili slzy do očí. Ako sa to mohlo stať, alebo kto to mohol urobiť, kto by ju tak nenávidel.
Albus tomu nechcel veriť začal kričať na profesorov a chcel ísť k nej.   Liekokúzelníčka protestovala ale riaditeľka pokrútila hlavou na znak aby ho nechala ísť k nej. Nám povedala že sa táto situácia bude riešiť. Do školy budú zavolaný jej rodičia A ak sa vinník neprizná začnú na každého žiaka zo súhlasom ministerstva používať veritaserum. Študent ktorý sa nebude chcieť podrobiť tomuto vypočúvaniu bude mať dve možnosti. Buď sa prizná ak je to páchateľ alebo sa zavolajú jeho rodičia a robí sa to pri nich. Bola som prekvapená aké striktné pravidlá tu sú, spýtala som sa nato riaditeľky,  prečo to tak je. Od bitky a porazenia Voldemorta Ministerstvo pristúpilo na opatrenia ktoré sa budú diať na všetkých školách pre kúzelníkov. Samozrejme som rada že sa to vyrieši takto skoro. A páchateľ nebude mať možnosť klamať, no čo tajomstvá ktoré študenti majú. Vypočúvanie bude prebiehať v riaditeľni a budú tam prítomní riaditeľka a bystrozor. Spýtala som sa či sa môžeme ísť na ňu aspoň trošku pozrieť, riaditeľka prikývla ale máme byť ticho. Vošli sme do nemocničného krídla Albus sedel pri nej a držal za ruku. Hoper začala ešte viac plakať. Casia spala a bola strašne bledá, nebola takáto bledá pod schodami. Ale môžme sa mi to iba zdalo kvôli osvetleniu na chodbe. Chytila za ruku a začala sa modliť. Bolo mi to veľmi ľúto. Objala som Hope a tiež som začala plakať. Na Albusovi bolo vidieť že ak by sa tu objavil ten študent, človek tak by ho asi zabil. Niečo si mrmlal no nebolo to dobre počuť. Nakoniec sme boli vyhnaní aby sme išli spať. Bolo neskoro. Hope a ja sme sa odobrali do našej klubovne. Albus tiež odišiel no pochybujem že sa nevráti. Určite už prišli rodiča Casii.

Albus

Keď som ju uvidel ležať pod schodami zastavilo sa mi srdce. Rozbehol som sa k nej no skôr ako som ju mohol objať mi ju zobrali profesori. Utekal som za nimi aby som jej bol nablízku. Keď povedali že je ochrnutá chcel som zabiť toho kto je to urobil. Prišiel som k jej posteli bola celá bledá, keď som sa chytil jej ruky necítim som žiadnu odozvu. Možno to bolo tým že tak tvrdo spala no aj tak  ma to bolelo. Sadol som si k nej na posteľ musel som ostať pri nej. Za pár minút k nám prišli dievčatá. Obe plakali. Vedel som že ich to bolí tiež. Ako by nie veď to bola ich kamarátka. Prečo som použil boli stále je. Som hlupák. Keď sme museli odísť odišiel som ale s plánom že sa vrátim. V izbe som mal plášť pretože mi ho požičal brat a tak som sa za ňou vybral znovu. Chodby boli teraz prázdne, v nemocničnom krídle bola taká sama. Prišiel som k nej a znovu ju chytil za ruku. Nechcem aby tu bola sama. Zrazu trochu pohla prstami. Prekvapene som na ňu pozrel .
- Casia, ak má počuješ pohni  prstami ešte raz. Prosím ťa.
Znovu ma pevnejšie chytila za ruku. Začal som plakať od radosti, počuje ma.
Trochu sa pomrvila a otvorila svoje krásne oči.
- Albus čo sa deje? Čo tu robím? Prečo tu si ty?
Vysvetlil som jej že ju Adora našla pod schodami spýtal som sa jej či sa nešmykla na čo mi odpovedala že ju niekto musel strčiť pretože posledné čo počula a cítila bol tlak a slová Daj mu pokoj. Teraz už som mal neskutočnú chuť zabiť toho človeka. Ako sa opovážil. Nakoniec sa spytala či by som pri nej neostal. S námahou sa trochu posunula na posteli aby som si k nej mohol ľahnúť. Usmial som sa. Bolo to od nej také milé. Keď som si k nej ľahol jemne som ju objal. Nadýchol som sa vône jej vlasov poprial jej dobrú noc zaspal som.

Ahoooj pandy moje. Ako sa máte? Ako trávite prázdniny?

Paa vaša Luss 😘