Sedel tam. Popíjal nealko a živo debatoval s vysokou dievčinou v čiernych úzkych šatoch a vysokých čiernych opätkoch. Stála vedľa neho a smiala sa na všetkom čo povedal. Priam si vynucovala jeho pozornosť a dotyky. On si to však nevšímal, viac ho zaujímala fľaša pred ním. Jeho károvaná košeľa bola trochu mimo dnešného dres kótu no v spojení s tými čiernymi rifľami a bielymi teniskami vyzeral fantasticky. Vlasy mal o niečo kratšie ako naposledy. Stále sa mu nehodili. Bojoval s nimi. Neustále si ich uhládzal dozadu, až po chvíli vytiahol z vrecka dlhú gumičku a natiahol si ju cez hlavu. Čelenka. Úplne som zabudla, že práve prišiel zo zápasu. Podľa úrovne vyčerpania a jeho nálady súdim, že nedopadli dobre, čo je škoda pretože tento rok sa im celkom darilo a mali našliapnuté na majstrovstvá. Zasmial sa a odpil si z fľaše. Dievčina ho chytila za rameno, niečo mu povedala, usmiala sa a odišla. Zostal tam sám. Sklonil hlavu, zhlboka sa nadýchol a vydýchol pričom sa mu košeľa na tele napla. Podvedome som si zahryzla do pery. V duchu som si vynadala. Sľúbila som si, že tento rok sa zaobídem bez problémov s chlapcami a mala som v pláne to dodržať. Odvrátila som zrak a pokúsila sa zamerať na niekoho iného. Poobzerala som sa dúfajúc, že nájdem nejaký iný oporný bod. Pár skupín sa spolu zhováralo pri stoloch, niektorí jedinci to roztáčali na parkete a zopár ľudí sa našlo aj na bare kúsok od neho. A keďže v miestnosti nik zaujímavejší nebol, môj zrak opäť spočinul na ňom. S nádychom sa vystrel a ponaťahoval si krk. Ešte raz si odpil a otočil sa. Jednou rukou sa stále opieral o bar a druhú mal voľne spustenú na kolene. V tom svetle vyzeral staršie ako v skutočnosti bol. Na perách mal úsmev. Oči prázdne. Každého zdvorilo zdravil a blúdil očami po ľuďoch. Bolo mi ľúto, že tu musí trčať, naozaj vyzeral unavene. Jeho otec, a zároveň odvoz z tohto pekla, stál pri hlúčiku mladých a celou miestnosťou sa ozýval jeho smiech. Podoprela som si bradu a naklonila hlavu nabok. Pod stolom som si prekrížila nohy a omylom zavadila o dievčinu vedľa mňa. Hodila som na ňu ospravedlňujúci pohľad a vrátila sa k nemu. Nervózne kmital nohou. Nebol si istý svojím pobytom tu a ja som ho plne chápala, aj ja už by som najradšej bola doma. Bola som unavená z celého dňa na nohách a v hlave sa mi ozývala hudba. Zrazu sa nám stretli pohľady. Mne sa na sekundu zastavilo srdce a úplne mi prerušilo myšlienky. Usmial sa. Naozaj. Tentoraz aj očami. Úsmev som mu opätovala a do líc sa mi vliala červeň. Uhol pohľadom, vzal fľašu z baru a zošuchol sa zo stoličky. Pobral sa smerom ku mne. Pohľadom som rýchlo preletela svoje šaty a snažila sa upokojiť. Pamätaj, žiadny chlapci - znelo mi v hlave. Po chrbte mi prebehli zimomriavky a oblial ma pot, keď sa ku mne blížil. Cítila som ako mi noha nervózne ťuká o zem. Dlaňami som si napravila sukňu na fialových šatách a vyložila som si ruky na stôl. Prekrížila som si prsty a podoprela si o ne hlavu. Položil predo mňa fľašku pomarančového džúsu a sadol si oproti. Pocítila som dotyk jeho nohy, keď sa prisunul k stolu. V očiach som mu videla malé iskričky. Naklonil sa ku mne: ,,Ahoj...."
YOU ARE READING
Len myšlienky
Short StoryVymyslené. Prikrášlené. Čistá realita. Situácie, ktoré som si skrátka zapamätala a chcela (musela) zaznamenať:) Nájdeš sa?