Len myšlienky

<3

Čakáme spolu na šedý Seat. Stojíme na kraji cesty. Ja objímam deku, ostatní držia v rukách nákup. Ešte nie je tak chladno, slniečko svieti a my sa smejeme. Za chrbtom nám zaškrípu pneumatiky a auto vletí do zákruty. Vzduchom preletia slová ako: Vravel som to. Celý on. Divím sa, že ešte žije. Som s nimi vonku po prvý raz. Ledva ich všetkých poznám. Pozbierame sa a vyrazíme na druhú stranu. Prechádzame prechodmi a bavíme sa na tom, ako sme čakali na zlej strane. Zrazu nám to rýchle žihadlo ide naproti. Mávame mu aby zacúval. Vodič len rozhodí rukami a zaradí spiatočku. v celku veľkej rýchlosti si to zacúva na pumpu a vystúpi z auta. Po chrbte mi prebehnú zimomriavky. Zažmurkám a idem si hodiť veci do kufra. Je nás šesť. Auto je päť miestne. Myknem plecom, nebude to poprvé, čo nás bude v aute viac ako miest. Dopredu sa posadí tá najmenšia z nás a nechá nás tlačiť sa vzadu. Na kolenách nám pristane koláč so slovami: Dávajte na neho pozor. Chlapec vedľa mňa si odfrkne. Je to naozaj smiešny pohľad. Traja sedíme pomerne pohodlne, štvrtý napoly leží, pohodený na kamarátovi s hlavou na vrchnáku koláča. Ledva zatvoríme dvere a už sa hýbeme v pred. Vodič zrejme vie kam ideme, pretože dupne na plyn až opäť zaškrípu pneumatiky. Ľavá ruka na volante, pravá na prevodovke. Oči uprené na cestu, úsmev na perách. Nevyzerá akoby šiel na chatu. Biely sveter a biele Nike tenisky tomu jasne odporujú. Vyzerá až príliš dobre. V hlave si dám facku: Neprišla si kvôli nemu. V zrkadle sa nám stretnú pohľady a on sa usmeje ešte viac. Žmurkne na mňa. Celá červená odvrátim zrak. Hľadím radšej von oknom snažiac sa upokojiť srdce, ktoré mi teraz ide vyskočiť z hrude. Rýchlosť, ktorou ideme, určite nie je bezpečná ale ja sa necítim byť ohrozená. Nie pri ňom....

(Domini)