Len myšlienky

:)

Sedím na kraji postele a pozerám do blba. Telefón mám pohodený vedľa seba, v režime vibrovania. Hlava plná myšlienok. Sedím tam a snažím sa nájsť cestu von. Premýšľam kedy to začalo. Ako to, že mi je škola ukradnutá a prečo sedím doma, keď môžem byť vonku. Niť mi pretrhne notifikácia, ktorej vibrovanie mi prebehne telom. Nepohnem sa. Prišla nová vlna myšlienok. Chcela som aby to zašlo takto ďaleko? Ďalšia notifikácia. Kto mi píše? Väčšinou nikomu nechýbam. Ďalšia notifikácia. Povzdychnem si a vezmem telefón. Zahľadím sa na obrazovku. Chvíľu mi to trvá no nakoniec moju tvár ovládne úsmev. Zvalím sa na chrbát, telefón držím nad sebou, s úsmevom ako šialenec. A zrazu ma to hitne. Odpoveď na všetky otázky je priamo pred mojimi očami. Povolím úsmev a ruky mi mimovoľne padnú na posteľ. Telefón sa pár krát odrazí a dopadne na vankúš.

Ležím na posteli a pozerám do blba. Telefón tentoraz leží na vankúšik, v režime vibrovania. Hlava plná myšlienok. Ležím tam s úprimným úsmevom na tvári a snažím sa nájsť cestu von. Už viem kedy to začalo. Aj prečo je mi škola ukradnutá a dokonca aj to prečo som doma a nie vonku. Ale objavujú sa nové otázky. Prečo on? Čo ma na ňom priťahuje? Je to správne? Vstanem. Nemám náladu na toľko myšlienok. Vytiahnem notebook, zapnem Word a do prvého riadku začnem písať, a sledujem ako kurzor šikovne behá po riadkoch a zhmotňuje moje myšlienky: Sedím na kraji postele...