Len myšlienky

:)

Pršalo. Ten deň si pamätám, pretože som zmokla ako myš. Prichádzala som práve domov zo školy. Už som sa blížila k bráne, keď som si ho všimla. Stál tam. Pod niečím balkónom. Už z diaľky som videla aký je mokrý. Musí tam stáť dlho. Niečo kričal na okná hore a v ruke držal tulipány. Jeho slová sa ozývali ulicou a bolo v nich počuť bolesť. Priateľka? Ex? Keď ma videl prichádzať napravil si golier. Striaslo ho. Na nohách mal plátené tenisky, premočené od toľkého státia v daždi. Všimla som si tri biele pásiky na teplákoch a čiernu, páperovú bundu bez kapucne. Vlasy mal prilepené na tvári, po ktorej mu stekala voda. Dnes bola streda, nik nebol doma a nikam som sa neponáhľala. Zaváhala som. Pomôcť mu alebo ísť domov? Otočil sa na mňa. Vytiahla som si z vačku kľúče a vybehla tri schody k dverám. Otočila som sa a čakala čo urobí. Pozeral striedavo na okná a na mňa. Na tulipány a na mňa. Šplechnutie vody. Vybehol za mnou a schoval sa pod strechu. Bol vyšší ako ja. Otriasol sa a naše pohľady sa stretli. Pod jeho hnedými očami som sa roztápala ako čokoláda na horúcom slnku. Zdalo sa mi akoby som ho poznala večnosť. Podal mi tulipány. Bez slova, bez gesta. Usmiala som sa. Úsmev mi opätoval: ,,Ahoj...."