Molinium

20. kapitola

Piatkové slnko zapadlo za horizont a Džonyho telefón sladko odpočíval na nočnom stolíku. Prešlo pár dní, odkedy Oleg požadoval ďalšiu várku Molinia, no odvtedy sa neozval. Možno čakal na tridsiaty prvý február, alebo stratil záujem o druhý obchod, kto vie? Každopádne mal teraz Džony dôležitejšiu úlohu a to urobiť dojem na Sofiu. V utorok stvárnila rolu hostiteľky, dnes sa karta obrátila a pre zmenu je filmový večer u Džonyho.

Neostávalo mu nič iné, len sa činiť v kuchyni a Sofiu milo prekvapiť. Do hladkej múky v antikorovej mise vyhĺbil jamku, do ktorej dal teplú vodu s droždím a štipku cukru pre rýchlejšie vykysnutie. Misu dal na desať minút bokom a venoval sa omáčke na základ. Sterilizované paradajky rozmixoval s cesnakom, dochutil soľou, korením a oreganom a potom omáčku ochutnal polievkovou lyžicou. Nebola zlá, ale nesedel mu kyselkavý nádych, ktorý v sebe sterilizované paradajky nesú. Čajovou lyžičkou cukru sa mu ho však podarilo stlmiť a hotovú omáčku mohol dal bokom. V antikorovej mise začalo droždie pekne reagovať, čím bolo pripravené na ďalší krok. Varenie je z istej časti chémia, len s tým rozdielom, že s Hokkaido polievkou nedosiahnete rovnaké účinky, ako s metamfetamínom. Do múky s droždím teda pridal olivový olej, tri štipky soli, trochu vody a vymiešal. Vzniknuté cesto moc lepilo na prsty, preto pridal trochu múky, aby dosiahol vhodnejšiu konzistenciu a dôkladne premiešal. Keď bolo cesto podľa predstáv, poprášil ho múkou a posunul na kraj stola odležať. Desať voľných minút využil na prelistovanie športového spravodajstva a potom sa opäť vrátil čarovať do kuchyne. Keď cesto rozťahoval na plechy potreté olivovým olejom, dbal aby stred ostal rovnomerne tenký a okraje hrubšie. Polievkovou lyžicou rozotrel omáčku a prešiel k poslednému kroku, obložiť cesto ingredienciami. Takto vznikla pizza podľa Džonyho, jednu zvolil salámovú s olivami a druhú so štyrmi druhmi syra. Nič svetoborné, ale keď ju prikrášli vymysleným príbehom, že recept má od Francesca z Bergama, pizza získa nový rozmer.

V súkromných priestoroch Dance Arény pre pár vyvolených panovala iná dimenzia zábavy, ako v hlavnej sále. Namiesto tanečnej hudby sa z reproduktorov niesla psychadelická skladba Trash, trash, trash od ruskej kapely Supersonic future, šampanské tieklo potokom, dvaja cudzinci v pestrofarebných košeliach poťahovali z vodnej fajky a nad nimi sa rytmicky pohupavali dve dvadsaťročné východoeuropanky s rozšírenými zreničkami odeté len v nohavičkách. Odhodili všetky zábrany a bolo otázkou času, kedy zahodia aj tie nohavičky. Na susediacom koženom gauči si Dimitrij vychutnával súkromný tanec od červenovlásky Lucie. Bola oblečená, ale jej krátke úzke červené šaty odhaľovali viac, ako zahaľovali, čo však Dimitrimu vôbec neprekážalo a užíval si pohľad na jej dokonalé krivky a vytetované motýliky na stehnách. Luciine pohyby ho však nenechali dlho chladného. Prilepil sa na ňu odzadu a kopíroval rytmus jej tela. Rukou provokačne prešiel od pŕs na boky, kde jej nadvihol spodok šiat a pod čipkované nohavičky zasunul preloženú bankovku. Lucia pochopila Dimitriho gesto, ako výzvu k niečomu pikantnejšiemu a začala sa pomaly otáčať, pričom mu rukou zablúdila do nohavíc.

Gradujúcu zábavu prerušil Olegov príchod. Medzi ním a Luciou totižto panovala vzájomná nevraživosť. Vytiahla ruku z Dimitriho nohavíc, zo stola schmatla pohár sektu a šla sa baviť ku skupinke, ktorá práve rysovala na stôl čiary.

"Neviem čo na nej vidíš Dimitrij." Poznamenal Oleg s povzdychom.

Dimitrij neodpovedal, podobnú debatu viedli nespočetne krát a nikdy to nikam neviedlo.

"Je toľko žien a ty máš slabosť práve pre tú najvypočítavejšiu pobehlicu?"

Dimitrij si bez slov sadol späť na gauč, otvoril fľašu vodky a nalial do dvoch pohárov. Jeden posunul pred Olega a ten svoj pozdvihol do vzduchu. "Na dnešný večer, nech sa po tých tabletkách len tak zapráši." Zmenil tému a od Lucie prebehol na večerný plán, kde sa chystajú dať kolovať po klube značnú časť Molinia a zúročiť tak svoju investíciu.