Molinium

3.kapitola

Deň vystriedala noc a nad krajinou zavládla tma, ktorú občas prerušoval mesačný svit. Na kopci neďaleko Žiliny postávali Džony s Tomášom a sledovali obec lemovanú pouličnými lampami pod nimi. Nočné ticho prerušil iba občasný brechot psa a hučanie pneumatík spojené s revom motora idúceho auta niekde v diaľke. Sústredene pozerali a ticho pri tom poťahovali z cigariet.

"Myslíš, že prídu?" Prerušil ticho Džony.

"Určite prídu, mám to z overeného zdroja." Ledva Tomáš dopovedal, keď sa k hranici obce priblížili svetlá. "Už je to tu!"

Obaja zahodili zapálené cigarety na zem, z auta vytiahli ďalekohľady a namierili ich k blížacím sa svetlám. Pomalým tempom sa po hlavnej ulici plížila čierna dodávka v sprievode dvoch osobných áut. Výchadzkovým tempom sa v jednej línií tiahli, akoby na niečo čakali. Chvíľu ich napäto sledovali a v tom to prišlo. Na vedľajšej ulici zhaslo pouličné osvetlenie, čo zobrala dodávka so sprievodom ako signál. Rýchlo vyštartovali a namierili si to približne do stredu tmavej ulice. Vozidlá nestihli poriadne zastaviť a už sa z nich hrnuli kukláči jeden po druhom. Cez zamknutú bránu ladne popreskakovali a rozdelili sa na dve skupiny. Zatiaľ čo jedna skupinka šla istiť zadný vchod, zvyšok baranidlom premohol odpor zamknutých predných dverí, aby mohli nacvičeným spôsobom za výstražných výkrikov nabehnúť do útrob domu. Nejaký čas sa okolo domu nedialo nič, no po pár minútach eskortovalo maskované komando spútaného mladíka a jednu ženu smerom k otvorenej dodávke a vyzeralo, že je po bleskovom zásahu.

"Toto sa nám nemôže stať." Zložil Tomáš ďalekohľad a s úsmevom pozrel na Džonyho.

"Nemôžeš si byť istý?" Džony tiež zložil ďalekohľad a skepticky opätoval Tomášovi pohľad. "Vieš, kšefty idú momentálne asi najlepšie ako môžu."

Tomáš vedel, akú tému ide Džony otvoriť, a vlastne podobný rozhovor čakal už dávnejšie. Tak si znovu zapálil a počúval.

"Sme na vrchole a hovorí sa, že v najlepšom treba prestať."

"Chceš s tým seknúť?"

"Ešte spravíme posledný obchod. Najväčší, aký sme doteraz urobili. S tým, že posledné Molinium pustíme do obehu, až keď bude mať Marcel zlikvidovanú laborku. Od teba budeme potrebovať, aby si skalných zákazníkov nejaký čas nezásoboval. Necháš ich vyhladnúť a potom s argumentom, že ide o poslednú várku, môžeme cenu nastreliť vyššie. Môžem sa na teba spoľahnúť?"

"Samozrejme starký." Tomáš zovrel päsť a posunul ju k Džonymu. Ten gesto opätoval a symbolickým ťuknutím uzavreli dohodu.

Obaja ešte raz namierili ďalekohľady smerom k rázií, keď však okrem zábleskov policajných fotoaparátov nevideli nič zaujímavé, nenápadne z kopca zmizli.

Cestou domov sa Džony zastavil u Marcela, šikovného chemika a výrobcu Molinia v jednej osobe. Porozprával mu o svojom pláne a ten súhlasil. Tiež neplánoval v Moliniovom biznise zostať natrvalo, lebo vedel že večne nepôjdu veci hladko a niekomu bude tŕňom v oku jeho zvýšený odber farmaceutík. Džony a Marcel mali v týchto vodách veľkú výhodu. Neboli užívatelia látky, s ktorou obchodovali a s peniazmi vedeli narábať. Spraví sa posledný obchod, laborka zmizne a po biznise s Moliniom ani pes neštekne. Je však jasné, že Tomáš pofidérne chodníčky neopustí, zostane naďalej predávať pervitín a steroidy, čo Džonyho dosť škrie. Žiaľ isté životné situácie a gemblerstvo ho nezmeniteľne poznačili.

Po náročnom dni vošiel Džony unavenou chôdzou do svojho bytu. Na starej veži navolil pohodový hudobný podmaz v podobe pesničky Black od Pearl Jam. Aby pohodu zvýšil, cestou okolo chladničky vytiahol pivo a usadil sa do mäkkého kresla. Zobral do rúk telefón, ktorý počas stretnutia s Tomášom nechal doma tak ako vždy a na internete začal listovať novinky. Medzi kvantom článkov o pandémií, ktorá niekde utichá, inde naberá na sile a niekde dokonca ani nebola, našiel horúcu novinku o zásahu protidrogovej jednotky. Keďže ju videl naživo, trochu sa pousmial a listoval ďalej. A opäť pandémia za pandémiou. Zhnusený neustále sa opakujúcou jednou témou dookola opustil spravodajské stránky a navštívil jednu z najznámejších sociálnych sietí. Pri vyfiltrovaní fotiek z okolia sa sústredil na ženské profily, ktoré boli vo väčšine samé našpulené pery, nadmerne dlhé nechty, a hrané výrazy pri luxusných autách. Znechutený preklikával profily, až sa pristavil pri prirodzene peknej, kučeravej slečne s virtuálnym menom "Neznáma". Postupne prebehol tých pár fotiek, čo mala zverejnených a krátkym rozborom zhodnotil, že by mohlo ísť o jeho krvnú skupinu. Chvíľu váhal či jej napíše správu, no cítil, že po vyčerpávajúcom dni z neho len ťažko polezú zmysluplné slová, ktoré by zanechali dojem a tak sa rozhodol mobil vypnúť a preložiť to na inokedy. Na veži navolil opäť pesničku ktorou začínal, vnoril sa do kresla a cez uši mu masírovala dušu ľahká melódia a prvé slová piesne....

"Sheets of empty canvas, untouched sheets of clay

Were laid spread out before me as her body once did..."