Čistá krv [NCT]

29

Vyšli sme z vlaku a ja som pustila jeho ruku.

„Freya, si v poriadku? Dnes si nejaká divná, tichá." Opýtal sa ustarostene a ja som skoro začala plakať. Potiahla som ho za ruku do rohu stanice, kde nebolo mnoho ľudí.

„Jaehyun, nie je nám súdené byť spolu. Mali sme si všímať znamenia, ktoré nám boli hádzané pod nohy. Toto nie je náš osud. Naša láska je omyl, ktorý sa nemal stať." Snažila som sa byť silná, neplakať a nezrútiť sa hneď na mieste. Bolo to ťažké rozhodnutie. Musela som to urobiť. Jednoducho sme si neboli súdení. Iba by sme si ničili životy. Napriek tomu ako veľmi ho milujem, musela som to urobiť.

„Freya, čo to hovoríš? Veď konečne sme boli šťastní! Nemôžeš to vzdať!" sklopila som tvár. „Pozri sa na mňa." Jemne sa dotkol roztrasenými rukami mojej tváre. Zodvihla som pohľad a pozrela mu do očí. Boli plné strachu a sklamania. Bolo to ťažšie než som si myslela. Avšak muselo sa to stať. „Freya, milujem ťa. Milujeme sa, to naša láska pre teba nič neznamená?!"

„Jaehyun, nerob to ťažšie.." zašepkala som.

„Nie, toto ti nedovolím. Nemôžeš to iba tak ukončiť, po tom, čo sme si prežili!"

„Prepáč mi to..." slaná slza sa skotúľala po mojom líci. Na ruke som si nahmatala snubný prsteň a dala si ho dolu.

„Freya, prosím." Sledoval ako si dávam dolu prsteň. Bol zúfalý. „Nie, nie..."Vložila som mu ho do dlane. Zovrela som v druhej ruke kufor a otočila sa na odchod. Zdrapil moju ruku a snažil sa ma otočiť.

„Freya..." Vymanila som sa mu zo zovretia a navždy odišla z jeho života.

KONIEC 

.

.

.

.

ALEBO NIE?

- O 4 roky neskôr -

Vybehla som z metra až ku reštaurácii, kde sa malo konať moje stretnutie. Bianca s Doyoungom mi dohodli stretnutie s jedným ich známym. Zo začiatku som nechcela ale nakoniec som sa nechala ukecať. Rýchlo som sa v odraze výkladu upravila. Už tak som meškala. Zhlboka som sa nadýchla a vstúpila do reštaurácie. Piaty stôl zľava. Sedel tam. Bol mi otočený chrbtom. Nahodila som úsmev a posadila sa na volné miesto oproti nemu.

„Prepáč, že meškám. V práci sa vyskytol problém." Upriamila som svoje oči naňho. Ostala som zarazene zízať, keď som zistila, kto to je. Bol na tom rovnako.

„Freya?" odhodlal sa osloviť ma.

„Jaehyun, čo tu robíš?"

Sme na konci príbehu a ja vám ďakujem za podporu,  aj keď už mal byť dávno príbeh ukončený. Dala som si načas však? :D Dúfam, že sa vám páčil. ♥ Čo hovoríte na koniec? Môže byť alebo ste si ho predstavovali inak?