Čistá krv [NCT]

22

Rýchlo som sa zakryl hustou penou. "Jae mi poradil, nech tu idem"Mňa začali oblievať poty, obaja nahý oproti sebe a ona úplne v kľude. Kde je to hanblivé dievča? Do líc mi stúpla červeň. Pre Boha veď my sme tu nahí.

"Doyoungie, si mi nejak očervenel"

"N-nie"zakoktal som sa a hneď si nadal.

Priblížila sa ku mne a pohladila po vlasoch.

Prehltol som a snažil sa nedivať dolu, iba na jej tvár.

"Tak načo si prišiel?" pohladila ma po tvári jemne

"Na..." Zahryzol soms i do pery a oči mi už išli dolu. Šibe ti?! Pozrel som jej naspäť do tváre. "Ďalšia uloha sa bude odohrávať dolu v jazere."

Usmievala sa na mňa a prisala sa mi na pery.

Ostal som zaskočený ale spolupracoval som. Rukami mi prechadzala po tele. Chytila moju ruku a premiestnila ju na svoj pás.

Zacítil som na svojich perách jej úsmev.

Prešiel som rukou vyššie a pritiahol ju bližšie ku sebe.

Hryzla ma a odtiahla sa. "Au" pozrel som na ňu prekvapene a zasmial sa

"Nejdeš otvárať to vajce?"

"Nejdem, už viem čo som potrebovala vedieť" vyliezla z vane a obliekla sa.

Čože?! Ona ma využila?

"Bianca!" pozreli sme na seba a ona na mňa mrkla. "Si rozkošný, keď som pri tebe"

Odkráčala si preč a mňa tam nechala samého. "Toto nebolo od nej pekné...hehe.." trhlo mnou. "Myrta" pozrel som na ducha umrnčanej Myrty.

"Taký pekný chlapec sa nechal využiť barbinovskou tváričkou"

Zamračil som sa. "Kto mohol vedieť, že ma využije?!

Cítil som sa hrozne a navyše som bol strašne naštvaný na ňu, že ma využila a ja som sa nechal

Podľahol som ženskému telu! "Myrta, otoč sa." Chcel som odtiaľto vypadnúť. "Nie, už dlho som nikoho nevidela." Pozrel som na ňu. "Fajn!" Vyliezol som z vody a rýchlo sa obliekol.

Vyhýbal som sa školníkovi a vrátil sa do svojej izby.

-V deň plesu-

Freya

Všetky dievčatá v izbe sa pripravovali na dnešný ples. Iba ja som sedela na posteli ako kôpka nešťastia a pozerala sa do zrkadla oproti. Jaehyun ma vôbec nepozval. Keďže sme pár, neviem, či treba, aby ma pozval alebo nie. Ideme tam vôbec spolu? Alebo ako to je? Som z toho zmetená! Agnes frajer pozval a to pred zrakmi všetkých. Ale tento týždeň bol chaos v škole. Každý pozýval každého. "Čo povieš Freya? Sú pekné však?" Pozrela som na spolubývajúcu ako sa otočila v krásnych zelených šatách po kotniky. Usmiala som sa. "Sú krásne, pristanú ti." Naširoko sa usmiala a ďalej sa venovala dievčatám. "Ukáž nám svoje šaty."

"To bude prekvapenie." Usmiala som sa a vyšla z izby. V klubovni nikto nebol. Dnes mali žiaci povolenie ísť do mesta na nákupy. Moje šaty som dostala od mami cez leto. Sú trošku nezvyčajné ale podľa mňa výnimočné. Už iba tým, že sú od mami. Zababušila som sa do svetru, obmotala si okolo seba šál a vybehla von z hradu. Bežala som ku čistinke, kde som sa postavila ku vode a pozerala na zmrznuté jazero. Bolo tu krásne! Chytila som do ruky sneh a vyhodila ho nad seba a radostne sa otočila. Občas som si užívala chvíle samoty.

"Niekto tu má dobrú náladu." Otočila som sa za hlasom. Jaemin stal predomnou a usmieval sa.

Zobrala som do ruky sneh a vytvorila z neho guľu, ktorú som nasledne doňho hodila. Začali sme sa ohadzovať.Po chvíli začal vyhrávať a mňa to prestávalo baviť. "To nie je fér ty hráš metlobal!" Uhybala som sa. Skôr, snažila.Rozbehol sa za mnou s hrbou snehu a chcel mi ho dať do tváre. "Aaa! Prestaň! " Kričala som a smiala sa.Obaja sme sa zvalili na zem a začali sa nekontrolovateľne smiať.

Bolo to ako za starých čias.

"Poď vstávaj, mali by sme sa vrátiť." Vyšupol ma na nohy a ja som telom narazila do toho jeho. "Ou prepáč." Ospravedlnila som sa. "To je v poriadku." Stále ma držal za ruky a pozeral mi do očí. "Emm...už poďme." Pustila som mu ruky.

Pomalým krokom sme sa vracali do hradu a rozprávali sa.

Po ceste sme stretli Krystal s nákupnými taškami. Bola celá vyškerená a dokonca nás aj pozdravila! S jaeminom sme zastali na mieste a vyjavene na ňu pozerali. "To čo ten Yuta s ňou spravil?!"

Podišla k nám "Ahoj Freya" usmiala sa na mňa a ja som sa pozerala na ňu ako na zjavenie. "Pomôžeš mi prosím s výberom šiat?....všetky čo sa mi páčili, som si kúpila a teraz si neviem vybrať

Milo sa usmievala a ja som na ňu iba vyjavene pozerala. Ked som si uvedomila, že čaká na odpoveď odpovedala som. "Jasné, rada."

Ťahala ma za ruku. Stačila som sa rozlúčiť z Jaeminom.

Ťahala ma až do klubovne a odtiaľ do izby.

Posadila ma na svoju posteľ a začala z tašiek vyťahovať šaty.

"Tak ktoré čo povieš?"

Zamyslela som sa. "Tie krémové a tieto šperky. Skús si ich."

Zobrala si ich a obliekla sa. Doladila to šperkami "Tak ako vyzerám?"

"Si krásna." Povedala som úprimne a postavila sa. Upravila som jej vlasy a usmiala sa.

Pozrela na mňa s úsmevom "Ďakujem Freya"

"Čo sa s tebou stalo? Vždy si mnou opovrhovala."

Povzdychla si "Ja viem a snáď mi to jedného dňa odpustíš"

Prikývla som.

Objala ma pevne a ja som jej to pomaly vrátila

Odtiahla sa. "Aké šaty budeš mať ty?" Opýtala sa ma. Nevedela som, či jej ich ukázať alebo nie. "Mám ich v izbe, počkaj!" Ako strela som vybehla a bežala do svojej izby. Skryla som ich a bežala naspäť do jej izby. Vytiahla som ich a ukázala. "Tadá!"

"Freya!! Tie sú prekrásne!!" rozžiarili sa jej oči

"Nie sú moc gyčové?"

"Sú omnoho krajšie než tie moje"

"To vážne?"

"Omnoho"

"Ďakujem... sú od mami."

"Wau, žasnem"

"Máš dobrý vzťah s rodičmi? " Opýtala sa ma a ja som prikývla. Začali sme sa rozprávať. Zistila som že je to fajn baba. Vobec nie je taka zla ako sa správala.

Jaehyun

Zo soviarne som vzal svoju sovu až na nádvorie, kde som na kus papiera napísal.

"Pôjdeš so mnou na ples? Ak áno, tak sa stretnime večer o 6 pri jazere. Musíme sa porozprávať.

Ak nie tak to pochopím" zroloval som papierik a sovu poslal smerom ku klubovni Slizolinu

Freya

Zaniesla som si šaty a schovala ich, aby mi ich náhodou niekto nepoškodil. Ako som ich schovávala za počula som ťukanie na okno. Otvorila som ho a dovnútra mi vletela krásna sova. Mala na sebe papierik. To je pre mňa? Otvorila som ho a čítala. Usmiala som sa. To bolo zlaté. Pohladila som sovu a ona odletele.

Mala by som sa začať chystať. Zobrala som šaty, topánky a bežala naspäť ku Krystal.

Jaehyun

Zhlboka som dýchal a čakal na Freyu. Pozeral som na jazero a prútikom som vykúzlil pár vločiek okolo mňa.

"Som tu." Ozval sa hlas za mnou a ja som sa prudko otočil.