Čistá krv [NCT]

7

Doyoung

Vôňa z elixíru mi stále behala po hlave. Na niekom som ju cítil. Nevedel som si spomenúť na kom. Slabo som si privoňal, určite neblúznim, keď poviem, že to je niekto odtiaľto.

Niekto to bude. Túto vôňu necítim iba tak. Bola to čokoláda ale nie ako keď jete čokoládu ale skôr ako krém, voňavka alebo šampón. Nevedel som to dobre identifikovať. Nenápadne som chodil bližšie popri dievčat a áno voňal som ich. Cítil som sa ako úchylák. Ako som vychádzal na nádvorie, okolo mňa prešla Freya s dievčaťom z Bifľomoru. Spoznal som jej fakultu podľa žltého plášťu.

Prešla okolo mňa podobná vôňa. Išla za nimi. Rýchlo som sa otočil a išiel k nim. Že by to bola Freya?

Pribehol som k nim. "Ahojte." pozdravil som ich a oni sa na mňa otočili. "Ahoj" pozdravila ma Freya a to dievča sa divadlo do zeme.

"Ehm...čo im povedať?' Zamyslel som sa.

"Nevidela si náhodou Jaehyuna?" opýtal som sa Frey a išiel k nej bližšie. Nadýchol som sa. Nič.

"Prečo si ma ovoňal?"

"Čo? Ja som ta nevoňal. Prečo by som to robil?"

"Že by si aj ty mal poblúznenie z Amortencie?" zamrmlala.

"Čo?" Kto ma ešte poblaznenie z amortencie?

"Nevoňaj ma....je to divné"

Bol som ticho a ostal zarazený. To až tak vidno, že som ju voňal? Pozrel som na to dievča. Vo vlasoch mala nejakú smietku. Pristupil som k nej a vytiahol jej ju z vlasov.

Sčervenela a viac sa schúlila do seba.

Usmial som sa. "Mala si vo vlasoch niečo." zobral som to a vyhodil. Prešla si rukou po vlasoch. Ako nimi trošku pohodila sa z nich uvoľnila vôňa čokolády. Rozšírili sa mi zreničky. Pozrela na Freyu. Ustúpil som dozadu a pozeral na ňu. Bojí sa ma? Prečo ale? Freya na ňu pozrela. "My už ideme. Ahoj Doyoung." zobrala ju za ruku a išli odo mňa preč. Pozeral som na nich . Kto to bol??

Bianca

"Ď-ďakujem...Freya"

"Dnes sa ty chalani chovajú strašne divne.....nemaš zač."

Vydýchla som si. Nemohla som povedať Freyi pravdu. Privoňala som si k nemu lebo som cítila melónové žuvačky z jeho úst. "Už musím ísť...mám veštenie" Prikývla a zakývala mi ako som odchádzala. Ešte som ju rýchlo objala a rozbehla sa po schodoch hore . Ale melónové žuvačky môže mať hocikto.....Nedalo mi ti, musela som nad tým stále rozmýšľať. Nedávala som pozor a do niekoho vrazila. Zase?!! Tento týždeň je to už 3. krát.

"Ach.. Prepáč, nedával som pozor." pozrela som mu do tváre. Taeyong.

Uculila som sa a odtiahla "moja chyba"

"Nie" usmial sa. "Poď" uvoľnil mi cestu do triedy a ja som sa posadila. Posadil sa rovno vedľa mňa.

Znervóznela som. Šmýkala som si prsty po lavici. Hodina začala. Taeyong sa počas hodiny dotkol nechtiac mojej ruky. Stŕpla som.

"Prepáč." ospravedlnil sa, keď si všimol moju reakciu. Sklonila som hlavu.

"Hanbíš sa ma?" Bola som ticho

Usmial sa. "Nemusíš sa ma hanbiť."

"J-jaa....ehm....noo" nevedela som sa vykoktať.

"Pokoj."

Pozrela som pomaly na neho. "Ja.........p-prepáč."

"Nemusíš sa ma hanbiť. Správaj sa pri mne akoby si bola doma. Nikto nebol okolo tebe iba ty sama."